Najčastejšie mýty o zdravom stravovaní

Tiež vás straší palmový olej, lepok alebo napríklad éčka v potravinách? Snáď každý deň sa objaví nová informácia o to, ktorá potravina je extrémne zdravá, extrémne nezdravá alebo dokonca jedovatá. A „babských rád“ ohľadom zdravého životného štýlu je neúrekom. Na základe prieskumu neziskovej spoločnosti Altroconsumo, ktorá sa stará o ochranu a informovanosť spotrebiteľov, sme pre vás vybrali päť najčastejších mýtov, ktoré sa okolo zdravých potravín, diét a návykov vyskytujú.

Na tom, že je zdravý a vyvážený jedálniček pre nás dôležitý, sa asi zhodneme všetci. Nenechajte sa ale strhnúť davom, nie všetko, čo sa vo všeobecnosti za pravdu považuje, pravda naozaj je. Sú veci, ktorých sa bojíme zbytočne, rovnako tak si doprajeme zázračné potraviny a diéty, bez toho aby v skutočnosti mali nejaký prínos alebo úžitok. A tak si v dobrej viere môžeme dlhodobo uškodiť. Čo patrí medzi najčastejšie mýty o zdravom životnom štýle?

1. Palmový olej

Palmový olej, ktorý sa získava z palmy olejnej, je teraz v spoločnosti považovaný takmer za jed. Je to lacná surovina, ktorá slúži ako náhrada za drahšie tuky (napríklad maslo) a je teda súčasťou mnohých potravinárskych výrobkov. Často ho nájdeme v tak bežných veciach, ako sú sušienky alebo čipsy.

Zdrojom všetkého zla je obsah nasýtených mastných kyselín, ktoré nášmu telu škodia. Palmový olej ich však obsahuje menej ako napríklad maslo alebo kokosový olej (otázkou však samozrejme zostáva, aké množstvo týchto tukov do seba v porovnaní s palmovým olejom dostávame). Oveľa menej nasýtených mastných kyselín obsahuje napríklad slnečnicový alebo olivový olej.

Palmový olej teda môžeme považovať za absolútne priemerný rastlinný olej, ktorý svojimi výživovými vlastnosťami nijako nevybočuje z radu. Má aj jednu výhodu - vzhľadom na to, že je pevný aj za izbovej teploty, nie je ho potrebné ďalej stužovať.

Jediným naozaj závažným dôsledkom masovej konzumácie palmového oleja je vplyv jeho získavania na životné prostredie. Dochádza kvôli nemu k devastácii pralesov a zmenšovanie prirodzených teritórií niektorých živočíšnych druhov, napríklad orangutana indonézskeho.

2. „Éčka“

S éčkami v potravinách je všeobecne veľký problém. Svoje „E“ označenie totiž majú aj úplne neškodné prírodné látky. Veľmi často dochádza k zámenám a niektoré údaje o škodlivosti sú úplne mylné. Spoločnosť Altroconsumo dokonca eviduje prípad, kedy bolo za karcinogén označené aj E330, čo je úplne neškodná a obyčajná kyselina citrónová. Tá sa používa ako regulátor kyslosti a antioxidant, navyše je bežne prítomná v množstve potravín. Informácie môžete porovnať v online databáze éčok.

3. Všetko bez lepku!

Celé šialenstvo okolo škodlivosti lepku spustila štúdia, ktorá údajne preukázala súvislosť konzumácie lepku so žalúdočnými ťažkosťami u osôb, ktoré nemali celiakiu. Po revízii štúdie jej autor uviedol na pravú mieru niektoré informácie, konkrétne to, že ťažkosti nemal na svedomí lepok, ale ťažko stráviteľné sacharidy alebo umelé sladidlá. Tie sa však tiež vyskytujú predovšetkým v pečive, takže fámu o škodlivosti lepku už nešlo zastaviť. Dokonca už sú na svete teórie, že lepok v strave môže spôsobiť autizmus.

Vyradiť lepok z jedálnička je pomerne zložitá vec, človek si dobrovoľne ochudobňuje stravu o niektoré potraviny, ktoré sú pre telo extrémne prospešné. Ako celiakia sa môže prejavovať aj ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba, preto skôr, ako sa začnete vyhýbať lepku, poraďte sa s lekárom.

4. Mlieko nie je pre dospelých

O mlieku koluje tiež veľa fám. Ich zástancovia vychádzajú z predpokladu, že mlieko je určené ako výživa pre deti (resp. mláďatá), a preto v určitom veku stráca funkciu a začína škodiť. Môžeme sa tak stretnúť s názormi, že konzumácia mlieka vedie k ochoreniu žalúdka, k rednutiu kostí alebo dokonca k nádorovým ochoreniam. Európska onkologická spoločnosť však odporúča mlieko ako zdroj vápnika, teda aj ako súčasť vyváženej stravy.

Alternatívnymi zdrojmi vápnika sú predovšetkým špenát, kapusta, mak, sezam a mandle.

5. Do postele bez večere

Alebo večer už sa neje. Tiež ste sa stretli s radami, kedy pri diétach máte večer jesť naposledy maximálne o šiestej hodine? A čo potom v popoludňajších hodinách dotknúť sa niečoho, v čom sú obsiahnuté polysacharidy (pečivo, prílohy)! Pri stanovovaní zloženia a časov jednotlivých jedál všeobecné pravidlo neexistuje. Všetko sa riadi denným rytmom a fyzickou aktivitou.

Oveľa dôležitejší ako doba jedál, je celkový príjem kalórií a hlavne pomer živín. Štyri tabuľky čokolády obsiahnu odporúčaný denný príjem kalórií priemernej ženy, ale o pestrej strave nemôže byť reč. Čo však prieskumy preukázali je, že deficit v príjme energie ráno, teda keď vynecháme raňajky, vedie k nutkavému večernému prejedaniu. A to nie je zdravé naozaj.

Čo pre vás znamená zdravé stravovanie? Vyhýbate sa cielene nejakým potravinám? Veríte, že niektoré rady a diéty sú len módna vlna? Podeľte sa na Mimibazari o svoju skúsenosť!