VTIPY

Desatoro pre štíhlu líniu od Bolka Polívku ( alebo Ako správne počítať kalórie :-D )

(pre autentickosť ponechávame text v pôvodnom znení bez prekladu)

1. Dyž něco jíte a nikdo vás nevidí, tož to nemá žádné kalorie.

2. Dyž do seba cpeš čokoládu a chlastáš k temu slivovicu, tož ta ti ty kalorie zruší.

3. Dyž se postaráš, aby všetci okolo pribrali víc kilo než ty, tož budeš najštíhlejší.

4. Dyž sa vás bude cpat víc, tož sa počítajú kalorie enem tomu, kerý sní najvíc.

5. Jídlo, co sníš v kine a nebo u televize popřípadě u počítača, polárka, oplatky, sušenky, to sa nepočíta, protože to patří do zábavy a ne do jídla.

6. Kakao, brendy, topinky, dorty, chleba se sádlem, špek a klobásky neobsahují kalorie, dyž sa jijú ze zdravotních duvodu.

7. Jídlo, keré sníte, dyž vaříte, taky nemá kalorie, protože to nejíte, ale koštujete.

8. Jídlo, keré má stejnú barvu, taky neobsahuje kalorie. Třeba dyž sníte špenát a pistaciovú zmrzlinu, tož to je jak dybyste nesnědli nic.

9. Obezita je nemoc a tož je potřeba pořádně se nadlábnout, aby s ňú tělo mohlo pořádně bojovat.

10. Ženská bez brucha je jak hrnek bez ucha. A ženská bez řiti je jak váza bez kvítí.

Vložil(a) Renáta I. (Dobrota) ID 41578 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (1) posledný: 10.3.2010, 9:01 DNES | PRIDAŤ KOMENTÁR

na materskej

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:)
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí.
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo menší nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
posral sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá, ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň :)

Vložil(a) Katarína H. (hlinkovak) ID 111946 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (3) posledný: 9.3.2010, 21:29 včera | PRIDAŤ KOMENTÁR

Na materskej :o)

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň

Vložil(a) baša z. (zarinka) ID 70474 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (2) posledný: 8.3.2010, 18:56 | PRIDAŤ KOMENTÁR

Daňové priznanie – daňová kontrola J

Dychčí slimák po lese a stretne ho medveď:

M: „ Slimák, čo tak utekáš ?“

S: „ Ááále, v lese je daňová kontrola !!!“

M: „ No a ...?“

S: „Čo si slepý, veď ja mám dom, žena má dom, deti majú domy

a v daňovom priznaní som neuviedol žiaden príjem ..... preto sa

idem niekde zašiť.“

Medveď sa vyľakal a chytro lezie na najvyšší strom .... uvidel ho bocian:

B: „ Medveď, čo tak vysoko lezieš?“

M: „ Ááále, čo si ešte nepočul, že v lese je daňová kontrola ?!!!“

B: „ No a ...?“

M: „ Ja mám kožuch, žena má kožuch , deti majú kožuchy a v daňovom priznaní som

neuviedol žiaden príjem ..... tam im zmiznem z očí.“

Bocian od strachu dostal kŕč, chce pristáť uprostred močiarov na maličkom ostrovčeku, ale potkol sa pritom o krtinec, čo rozzúrilo krta.

K: „ Bocian, čo ti šibe ... lietaš ako pirát na rogale!“

B: „ Prepáč ale ešte sa mi klepú krídla od strachu ... “

K: „ Prečo?“

B: „V lese je daňová kontrola !!!“

K: „ No a ...?“

B: „ Ja žijem na vysokej nohe, moja žena žije na vysokej nohe a aj moje deti žijú na vysokej nohe a v daňovom priznaní som neuviedol žiaden príjem ..... aspoň sa schovám uprostred močiarov

Krt sa okamžite zahrabe a dva týždne bez prestania kope smerom na Španielsku riviéru. Keď sa vystrčí, tak zistí, že je ešte iba v Bojnickej ZOO v opičej klietke. Opičiak na neho zreve :

O: „ Krt, čo tu podrývaš ?“

K: „ Nehnevaj sa, ale v lese je daňová kontrola !!!“

O: „ No a ...?“

K: „ Ja tunelujem, žena tuneluje a aj deti tunelujú.... a všetko sme už vytunelovali a nemám

sa kde skryť !“

O: „ Je tam toho, čím väčší podvodník, tým sa menej musí báť!“

K: „Ako to ???“

.

.

.

.

O: „ Pozri sa , ja mám holú riť, žena má holú riť, všetky

deti majú holú riť a predsa sme celý život za

mrežami.“ :J

Vložil(a) Alena B. (Alka27) ID 109049 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR