Recept na šťastné detstvo

Samozrejme stopercentne neexistuje. Je ale pravda, že z nášho vlastného detstva si pamätáme ako to dobré, tak to zlé, ktoré nás na celý život ovplyvnilo, ktorému často dávame za vinu niektoré naše voľby, neúspechy alebo dokonca nešťastie. A tak pre naše vlastné deti chceme, aby to ich detstvo nielen nenapáchalo škody, ale bolo čo najšťastnejšie. Aj keď každý definujeme šťastie inak, ako deti potrebujeme všetci vlastne to isté. To až neskôr sa vydáme každý na svoju vlastnú cestu.

Rodičia sú rodičia za všetkých okolností

Rodičia sú tí, ktorí dávajú dieťaťu pocit bezpečia a lásky. A keď je toto ohrozené, nič ďalšie nie je v poriadku. Dieťa nemá ešte vypestované svoje vlastné obranné mechanizmy (a my nechceme, aby si ich muselo pestovať veľmi skoro). Takže ak sa chceme s partnerom hádať, rozísť, rozviesť, vyškriabať si oči, pred deťmi nie. Aj keď sa pár rozíde, nie je to taká ujma, deťom sa to dá vysvetliť rôzne, ale kým fungujeme ako rodičia, je vlastne celkom jedno, či fungujeme ako partneri.

Buďte sami šťastní

Deti vedia. Aj keď to nevedia formulovať alebo si nie sú presne isté, čo to všetko znamená, vedia, keď sú mamička alebo otecko nešťastní. A veľmi ich to zraňuje - na podvedomej báze. Takže toto vedomie by pre nás malo byť čo najväčšou motiváciou dať si takzvane život do poriadku. Zbaviť sa toxicity vo vzťahoch, jedle aj živote, vedieť sa radovať a prežívať.

Nechajte ich hrať sa s ostatnými deťmi

Hlavnou a skoro jedinou povinnosťou všetkých detí je sa hrať. Ale nie len preto, aby sa mali fajn, ale aj preto, aby sa učili. Pretože, či chceme, alebo nie, deti sa toho najviac naučia svojou vlastnou skúsenosťou – a to sa veľmi nemení ani s pribúdajúcim vekom. Interakcia s ostatnými rovesníkmi je preto nevyhnutná, len tak sa trošku oťukajú, posilnia svoje komunikačné schopnosti, budú sa vedieť postaviť samy za seba, riešiť, čo riešiť majú – od požičiavania hračiek po dohováraní prespania. A my by sme ich mali viesť, situáciu vysvetľovať, ale nespoliehať sa na to, že deti niečo urobia (alebo neurobia) len preto, že sme im to povedali.

Podporujte zodpovednosť

To úzko súvisí s predchádzajúcim bodom. Domáce práce, domáce úlohy? Kedykoľvek sa to našim deťom bude hodiť, budú mať niekoho iného, na koho zvaliť vinu. A keď už sú dosť staré, predsa im nechceme dávať argument - veď sme to robili spolu, tá trojka je aj tvoja, prečo to po mne chceš, keď to sám/sama nevieš. Samozrejme pomôžeme, keď je to potrebné, ale do toho, či deti majú alebo nemajú hotové úlohy, by sme sa mali prestať miešať pomerne skoro. Je to ich zodpovednosť, ony sami si potom ponesú následky za to, že sa na to „vykašľali“. A určite vás napadne množstvo ďalších vecí, kde treba pestovať detskú zodpovednosť. Aj keby to malo znamenať, že ich budeme podporovať v menšom riskovaní. Pretože nebudeme nad nimi držať ochrannú ruku stále.

Vysvetlite negatívne emócie

Je to celkom jasné - deti nie sú dospelé. A aj keď my sami vieme ovládnuť zlosť, plač alebo uštipačnú poznámku (aj keď – ako kedy), deti to dosť dlho nevedia. A tak mávajú záchvaty zlosti, plaču, kriku a tak ďalej. Veď to poznáte.

• Mimochodom, ak sa chcete dozvedieť, v čom sú záchvaty hnevu u našich detí vlastne dobré, prečítajte si tento článok. A ak sa zase chcete dozvedieť, ako ich zvládnuť na verejnosti aspoň s trochou dôstojnosti, môžete čítať tu.

Akonáhle sa deti upokoja, je dobré im vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Vieme, prečo sa tak rozčúlili. A môžeme im povedať tak, aby tomu rozumeli, ako s emóciami, ktoré cítia, nakladať. Aj deti totiž návaly emócií vedia prekvapiť, čo ich zaskočí a o to viac frustruje.

Podporujte rodinné tradície a pospolitosť

Špeciálne zvyky sú to, čo robí rodinu rodinou. Okrem spôsobu trávenia sviatkov alebo každodennej večere presne o šiestej hodine to môže byť napríklad každoročný výlet na to isté miesto, návšteva príbuzných, prezeranie rodinných fotiek, vykladanie starých príbehov... jednoducho pocit rodinnej spolupatričnosti dáva deťom veľmi pevné základy pre to, aby raz tiež takú rodinu vytvorili. Vytváranie šťastných spomienok a preslnených chvíľ, ktoré dajú deťom zapamätať si nielen konkrétne udalosti, ale aj celkovú atmosféru svojho detstva.