Zobraziť přihlasovací formulár

Aj detské záchvaty hnevu sú na niečo dobré

  • Publikované:
Aj detské záchvaty hnevu sú na niečo dobré

Keď sa náš malý chrobáčik začne srdiť, väčšinou nejde o nič príjemné. Asi máme všetci svoje mechanizmy, ako ho upokojiť alebo inak spacifikovať. A väčšinou toho máme tak akurát dosť. Takéto záchvaty sú však podstatné ako pre dieťa, tak pre nás a náš vzťah k nemu. Neveríte? Máme pre vás niekoľko argumentov, ktoré si môžete opakovať, keď vaše dieťa v supermarkete jačí, akoby ho na nože brali.

Najviac sú na záchvaty náchylné deti okolo dvoch až troch rokov. Je to logické, pretože v tej dobe si začínajú uvedomovať vlastné ja a tým pádom ho aj presadzovať. Viac o tom a o spôsoboch, akým zvládať záchvaty hnevu na verejnosti, sme písali v jednom z našich minulých článkov.

Lepšie von než dovnútra. Plač z nášho tela vyplavuje kortizol, stresový hormón, znižuje krvný tlak a vytvára puto s našimi najbližšími - pretože sú tu pre nás, aby nás utešili. Ak máme tú možnosť, niekedy je dobré do procesu hnevu nezasahovať a nechať dieťa sa vybúriť. Pretože plač neprehlbuje rany, naopak ich hojí.

Deti môžu lepšie spať. Aj keď by nás ako prvé asi napadlo, že tak usedavý plač je vysiľujúci, a tým pádom dieťa zaspí únavou, je to pravda len čiastočne. Problém je, keď sa dieťa snaží záchvatom vyhýbať, pretože je naučené, že sa nesmie zlostiť - emocionálny nesúlad ho potom môže frustrovať a trápiť, a tým tiež brániť zaspaniu. Ale to predsa poznáme aj od seba - akonáhle frustráciu nevykompenzujeme, na pokoji nám to nepridá.

Je to vlastne kompliment. Zase si to skúsme vztiahnuť sami na seba. Pred kým dávame maximálne a nekontrolovane najavo svoje emócie? Je celkom možné (a trošku smutné), že vlastne pred nikým. A keď, tak pred tými, čo nám sú naozaj najbližšie. Niekedy je zlomená sušienka alebo zlá farba ponožky len zámienkou na to, aby dieťa cítilo našu blízkosť, podporu a lásku. A možno by sme také zámienky našli aj pri sebe.

Povedali sme „nie“ a trvali na tom. A to je dobre. Pretože ak je záchvat dieťaťa spôsobený naším zákazom a my nepovolíme, naša dôslednosť sa časom rozhodne oplatí. Dávame dieťaťu hranice, ktoré v tomto veku nutne potrebuje, pretože je veľmi jednoduché nechať si dieťa v období vzdoru jednoducho prerásť cez hlavu. Ale pre naše nervy je to teda skúška.

Pomôže sa učiť. Možno ste si to už všimli. Keď si deti napríklad hrajú a niečo sa im nedarí. Frustrácia v nich pomaly narastá, až prerastie do záchvatu, dieťa sa vyzúri, a potom sa v oveľa lepšej nálade pustí do riešenia problému - a často úspešnejšie.

Keď sa to stane doma, je menšia pravdepodobnosť, že sa to stane na verejnosti. Záchvaty hnevu na verejnosti sú pre nás nočnou morou. Keď si predstavíme dieťa ako papiňák, čím viac ho necháme upustiť páru doma, tým dlhšie to vydrží vonku. A tým „upustiť páru“ rozhodne nemyslíme nechávať ho sa zlostiť nad každou maličkosťou - skôr vypočuť a snažiť sa pochopiť, čo vlastne nášho chrobáčika trápi a prečo.

Pomáhajú so zdravým vyjadrením emócií. Niekedy sú detské emócie jednoducho nad ich sily, nevedia ešte pochopiť, čo a prečo sa im deje. A preto sú drobné prejavy agresie, nevravnosť alebo odmietanie spolupracovať na bežných úkonoch, ako je obliekanie alebo čistenie zubov, známkami toho, že sa dieťa bije s emóciami, ktoré sú na naň proste moc.

Záchvaty nás zbližujú. Aj keď počas nich to tak rozhodne nevyzerá, pozorujte a analyzujte. Môže to vyzerať, že je naša prítomnosť pre dieťa počas záchvatu to najhoršie, čo sa mohlo stať, že stelesňujeme všetko zlo na svete. Ale nie je to tak, deti veľmi oceňujú, aj keď nie úplne na vedomej báze, že sme tu pre nich, že im ponúkneme upokojujúce slová, objímeme ich a necháme ich sa vyzúriť.

Naše dieťa robí to, čo sme my dospelí zabudli. Veľa z nás, a to predovšetkým muži, má v dospelosti problémy s vyjadrovaním emócií, pretože sme celý život učení ich potláčať - spamätať sa, pochlapiť sa, vydržať, to prejde. Neprejde; všetko sa nám ukladá. A keď to niekedy s našimi deťmi už „nevydržíme“ a vybuchneme tiež, je to preto, že potrebujeme ten záchvat hnevu tiež!

Detské záchvaty sú liečivé aj pre nás. Naši rodičia nás možno kedysi neposlúchali s maximálnou empatiou, trebárs si uvedomíme krivdy a ich príčiny, o ktorých sme ani nevedeli. Rodičovstvo je skvelá cesta ako napraviť vzťah so svojimi vlastnými rodičmi, viac ich oceniť, pochopiť a možno sa niekedy (v duchu alebo nahlas) ospravedlniť.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku