. .. .. .. .. .. .. .
. .

Pohľad muža: S čím majú vo vzťahu najväčší problém? Vzťahy a sex

Máte odpoveď na jazyku? Nedostatok komunikácie, strata intimity, málo sexu, odcudzenie, málo času pre seba... tak zadržte. Pretože to všetko sú veľmi vágne príčiny, ktoré môžu mať mnoho vysvetlení aj riešení. My ale budeme hovoriť o tom, s čím sa muži vo vzťahoch stretávajú konkrétne, s akými pocitmi, strachmi a obavami. A čo na vzťahoch naozaj radi nemajú, hoci to často vychádza práve z nich.

Neodpustíme si krátky úvod o tom, ako rozdielne a tradične sú vychovávaní muži a ženy. Základným parametrom je to, že zatiaľ čo dievčatá, ženy a pani nemajú problém s vyjadrovaním emócií, s rozprávaním o problémoch (niekedy dokonca majú problém presne opačný – hovoriť o nich prestať), u mužov to bývalo samé – chlapci neplačú, musíš byť silný, postaraj sa, predsa nie si žiadne dievča, ale kus chlapa, no nie? Tak. A tak sa stalo, že tá komunikácia vo vzťahoch a o vzťahoch absolútne stratila akékoľvek proporcie. Aj keď máme uzavreté ženy a uhovorených mužov, väčšina populácie sa stále ešte drží osvedčeného modelu. Ktorý je u mužov často známy ako nehovoriť, neprejavovať, necítiť, nevpustiť dovnútra.

Zlyhanie v sexe

Tak a tu sa dostávame k delikátnej téme. Muži cítia tlak na to podávať excelentné výkony, a to vždy, všade a za všetkých okolností. Mali by byť neustále pripravení, neustále pri chuti a neustále naladení. A keď náhodou nechcú, nemôžu alebo jednoducho to nejde, čelia pohŕdaniu, poznámkam alebo návalu emócií – „to už sa ti nepáčim, nie som pre teba dosť dobrá alebo že ty by si bol radšej s inou“. A tak sa jedno nevydarené číslo často môže obrátiť skoro v rozpad vzťahu, pretože „už to nie je, čo to bývalo“ alebo „to nie si dosť chlap“. No a čím viac takého tlaku muž cíti, tým horšie „to ide“. Takže taká Hlava 22. Problém je ten, že mnoho žien vo vzťahu chápe sex ako uisťovanie o svojej vlastnej atraktivite, nie toľko ako prirodzený prejav lásky, príťažlivosti a áno, žiadostivosti.

Strach z odmietnutia

V práci, v sexe, vo vzťahu, v akomkoľvek prejave zraniteľnosti. Každé odmietnutie totiž nutne znamená „nie si dosť dobrý“. Čo samozrejme nie je pravda, ale muži to tak vnímajú. To môže viesť napríklad k agresivite, častejšie ale k ešte väčšiemu uzavretiu sa do seba. A ako to potom vyzerá? Muž ženu radšej nepohladí, pretože má obavu z toho, že mu povie napríklad „ty si dnes nejaký pozorný, čo si vyviedol?“. Nechytí ju za ruku alebo nepobozká ju na verejnosti, pretože raz dávno ucukla a on získal dojem, že nechce, že sa hanbí a že na neho nie je pyšná. Nebude s ňou chcieť chodiť do spoločnosti, pretože má obavu z toho, že by si to niekto všimol. Jedinou cestou je vyrozprávať si to, ale... poznáte to. Ťažké to je.

Tlak na zarábaní peňazí

Zase sa púšťame na tenký ľad rodovej nevyrovnanosti. V súčasnom svete je to ťažké, muži by mali zarábať veľa, zaistiť rodinu, to sa od nich stále tak nejako čaká, ale ženy by mali byť rovnoprávne. Teda ako ktoré a ako kedy. Počas prirodzených štádií vzťahu sa tieto roly menia a vyvíjajú, veľa s nimi zamáva očakávanie a narodenia potomka, ale tlak na to, aby muž zarábal a zaisťoval, už celej mužskej populácii zarobilo na pekný riadok bezsenných nocí. A tak sa stane, že prestane doma zdieľať problémy v práci. Tak sa stane, že radšej zostáva v práci, ktorá ho ničí, než aby zlyhal ako muž – peňaženka. Byť jediným, kto je do vzťahu schopný priniesť peniaze, to je pre mužov zároveň nočná mora a zároveň niečo, čo tak má byť. A to je veľká kríza identity.

Zatajovanie psychických problémov

Tak dlho sa všetci zaoberáme zraniteľnou ženskou psychikou, až sme tak trošku pozabudli na to, že úzkosti, depresie a iné problémy sa prekvapivo týkajú aj takých tvrďákov, ako sú muži. A pretože mať psychické problémy je považované tak trošku za nafúknutú bublinu a hystériu (a hysterické sú predsa len ženy), často si muži dajú dve a dve dohromady, vyjde im štrnásť a utvrdia sa v tom, že zdieľať svoje psychické problémy nesmú, pretože by to z nich v očiach ostatných, najhoršie tých milovaných, urobilo slabocha. Ale ako to pri psychických problémoch býva, hanbíme sa za ne tak trochu všetci. Stále je to stigma, a keď už narazíme na niekoho, kto to za stigmu nepovažuje, budeme zase čeliť obvineniu, že si to vymýšľame, aby sme boli zaujímaví. Takže je to na okolí, aby psychické problémy spoznalo a dalo nielen mužovi najavo, že chápe, rozumie, pomôže a je pripravené na čokoľvek.

Ako z toho všetkého von? Ťažko. Ale ide to, ak sú partneri ochotní spolu hovoriť s maximálne otvorenou mysľou a vytvoriť medzi sebou bezpečný priestor na zdieľanie vlastne čohokoľvek. A potom nekonečná trpezlivosť... a potom bude všetko dobré.

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.