Teší sa váš prváčik do školy?

Ak ide niektoré z vašich ratolestí tento rok prvýkrát do školy, pravdepodobne prípravy aj nervozita u vás vrcholia práve teraz. Keď sa bude vášmu dieťaťu v škole páčiť, máte vyhrané. Čo teda robiť, aby sa prváčik do školy tešil a bral ju ako dobrodružstvo a zábavu? A ako sa popasovať so situáciou, keď sa škola stane strašiakom?

Posledné prázdninové dni sa nesú v znamení príprav na začiatok školského roka. Staršie deti sú väčšinou navonok otrávené a naštvané, ale v kútiku duše sa tešia minimálne na to, až sa zase uvidia s kamarátmi. Čo ale takí predškoláci, ktorých čaká prvé zasadnutie do školských lavíc už za pár dní? Bývajú nervózni, tešia sa?

Každý rodič presne vie, čo treba zaobstarať a ako musí svojho prváčika vybaviť. Aktovka, vybavený peračník, cvičebný úbor, prezuvky, písacie a výtvarné potreby, uteráky, puzdro na desiatu, zošity... Ale ako zaistiť, aby dieťa nemalo zo školy stres?

Vyhrážky a upokojovanie

Ak sú v slovníkoch rodičov vety typu 'Však počkaj v škole, tam ťa pani učiteľka dá do pozoru!', je pravdepodobné, že deti vyrastajúce pod vyhrážkami školou budú k času strávenému v školskej lavici pristupovať s obavami. Pravdepodobne si vybudujú stres ešte skôr, než si vyskúšajú, o čom to vlastne celé bude. Ďalšou variantou reakcie na takéto rodičovské varovania je apriórny dešpekt - dieťa vezme školu ako výzvu k boju.

Ak rodičia svoje deti naopak upokojujú, vyzerá to, že je všetko v poriadku. Ale vety 'Neboj sa, nebude to tak hrozné.', 'Však uvidíš, to zvládneme.', 'Neboj, však ono sa ti tam bude páčiť.' a podobné, obsahujú zároveň informácie, že by to hrozné byť mohlo, že je niečo , čo trebárs dieťa v škole nebude zvládať, alebo že by sa mu tam vlastne páčiť nemuselo. Aj cesta k stresu môže byť dláždená dobrými úmyslami. A ako teda upevňovať pozitívny vzťah ku škole?

Režim a motivácia

Deti si zvykajú na zmeny pomaly. Preto je dobré ich na iný režim pripravovať dlho dopredu. Je vhodné nastaviť pravidelnú dobu zaspávania a vstávania, šesťročné dieťa potrebuje v priemere 9 - 11 hodín spánku denne. Ak bude spať menej alebo viac, je možné, že bude trpieť bolesťami hlavy, malátnosťou, zlým sústredením a rýchlou unaviteľnosťou.

Tip Mimibazara: Skúste vziať prípravu na školu ako dobrodružstvo. Vyskúšajte si spoločne, koľko času vám ráno zaberie vypraviť sa a stanovte tak podľa toho budíček. Dohodnite sa na obľúbených raňajkách, nech sa má malý prváčik na čo tešiť. Prechádzajte si spolu cestu do školy, pozerajte sa, čo je v okolí pekné, vymyslite si súťaže.

Dôležitou vecou je správne dieťa motivovať k tomu, aby sa do školy nielen tešilo, ale aby tam vyložene chcelo chodiť. Je dobré malému školákovi vysvetliť, čo všetko sa v škole naučí a teda čo všetko zvládne bez asistencie rodičov. Napríklad čítať.

Všímajte si správanie

Už po pár dňoch sa môžu u prváčika objaviť známky stresu, a to ako telesné, tak duševné. Typickým správaním je sťažovanie si na rôzne vymyslené neduhy, ako sú bolesti brucha alebo hlavy. Tieto „bolesti“ väčšinou prichádzajú ráno.

Dieťa môže začať byť roztržité, zábudlivé alebo plačlivé, často sa začne správať ako výrazne mladšie. Objaviť sa môžu ale tiež reálne fyzické ťažkosti spôsobené stresom, najčastejšie vracanie a teploty.

Čo v takej chvíli robiť? Hoci sa môže zdať, že nejde o nič vážne, nie je dobré problémy podceniť. Predsa len dieťa čaká minimálne ďalších 8 rokov školskej dochádzky, v drvivej väčšine prípadov oveľa viac. Preto je potrebné odstrániť nechuť k štúdiu čo najskôr.

Zájdite za pani učiteľkou alebo vychovávateľkou. Každé dieťa má iný prah úzkosti a čo jedno prejde bez povšimnutia, druhému spôsobí traumu. Je možné, že do neistého školáčika niekto strčil na chodbe, nemohol nájsť svoju skrinku alebo vešiak, pani učiteľka na neho zdvihla hlas alebo prišiel neskoro do hodiny. Skúste zistiť, či si niekto niečo takéto nevšimol.

• Akí sú kamaráti? Skúste sa nenápadne spýtať, ako je na tom novopečený prváčik s ostatnými. Sedí v lavici s tým, s kým by chcel? Má sa s kým rozprávať o prestávkach?

• ...a čo pani učiteľka? Nič sa nedá robiť, tiež treba zistiť, či náhodou to, čo vášmu drobčekovi vadí, nie je samotná pani učiteľka. Skúste sa spojiť s ostatnými rodičmi, či tiež náhodou niečo nezaznamenali.

• Nemajte vysoké nároky. Zhruba prvý polrok, má prvýkrát školou povinné dieťa na to, aby sa adaptovalo, naučilo sa učiť, zdravo súperiť so spolužiakmi, nadviazať nové vzťahy. V tomto období je potrebné školákovi venovať čo najviac času, ale aj tolerancie.

• Každému ide niečo iné. Je to ťažké, ale skúste svojho prváčika s nikým neporovnávať. Ani s ostatnými spolužiakmi, so súrodencami, ani so sebou. Len tak sa naučí realistickému prístupu a časom bude schopný objektívne posudzovať svoje možnosti, vo svoje schopnosti dôverovať a zároveň sa nepodceňovať.
  

A ako je to u vás, vládne doma nervozita? Spomínate si, ako ste svoje deti pripravovali prvýkrát do školy? Alebo vás to ešte len čaká? A ako ste na tom vy sami, bola pre vás školská dochádzka radosť alebo skôr stres? Máte nejaké skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť ostatným? Podeľte sa o ne na Mimibazari!