Hypersenzitívna, empatická alebo hysterická?

Teoreticky by sa všetky tieto pojmy dali zameniť. A ešte by sme mohli prihodiť tie pridružené alebo preložené - vnímavá, precitlivelá, citlivá, kreatívna, temperamentná. Určite by vás asociácií spojených s týmito označeniami osobností ľudí, ktorí majú citlivosť k rôznym podnetom vytočenú trošku viac smerom k maximu, napadlo ešte ďalšie množstvo. Nebudeme sa zaoberať termínmi z oblasti psychológie, psychiatrie, neurológie alebo iných vied. Skúsime sa pozrieť na citlivú osobnosť ako na niečo, čo pri troche obratnosti vie krásne obohatiť náš život.

Predsa len trocha poriadku

„Skutočne tvorivá myseľ na akomkoľvek poli nie je viac než: Ľudská bytosť zrodená abnormálne, nadľudsky citlivá. Pre ňu je... dotyk úderom, zvuk hlukom, nedorozumenie tragédiou, potešenie extázou, priateľ milencom, milenec bohom a zlyhanie smrťou.“

Pearl S. Bucková

V tomto citáte americkej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru je povedané mnohé. Každý z nás sa rodí s určitou mierou citlivosti, a to úplne hmatateľne - proste sa špecifickým nervovým systémom. Táto citlivosť na podnety všemožného druhu sa dá počas života rozvíjať (smerom k ešte väčšej alebo naopak tlmenejšej). Ako zámerne, tak tým, ako nás „život naučí“. Avšak s vrodenými dispozíciami toho nezmôžeme toľko.

Až pätnásť percent z nás sa rodí s abnormálnym cítením (smerom k zvýšenej citlivosti. Na opačnej strane spektra stoja napríklad autisti, ktorí majú poruchy zrkadlových neurónov a tým pádom nedostatočnú schopnosť prežívať, reagovať a cítiť adekvátne reakcie na určité vnemy). Táto zvýšená schopnosť nervovej sústavy prenášať a reagovať na vzruchy má za následok hneď niekoľko vecí. A zďaleka nie všetky sú na úrovni psychiky.

Precitlivení (cítite tú spoločenskú, až skoro negatívnu konotáciu?) - viac citliví - ľudia väčšinou reagujú intenzívnejšie ako okolie tiež v oblasti zmyslového vnímania. Často im vadí hluk, ostré svetlo, výrazné chute (alebo ich naopak vyhľadávajú), hmatové vnemy, vnímajú viac hlad, smäd a iné telesné prejavy, vnímajú polohu tela, častejšie im je „nepohodlne“... aj preto sa stretneme s rovnicou precitlivenosť = hystéria.

Čo je na tom dobre?

Citlivejší ľudia majú tendenciu byť empatickí, spoliehajú viac na svoj inštinkt, ich rozhodnutia sú častejšie podložené emocionálne než rozumovo. Vďaka abnormálnym reakciám nervovej sústavy na podnety majú aj intenzívnejšie prežívanie než väčšina nášho okolia. (Sú preto náchylnejší k stavom úzkosti, depresiám, ale aj euforickým pocitom šťastia, radosti z maličkostí, a tak podobne.) Nič z toho však neznamená, že sú emočne inteligentní a sociálne zdatní, len k tomu majú o trošku väčšie predpoklady. Ale komunikácia s hypersenzitívnym človekom, tá si žiada obratnosť. Ale odmenou nám potom môže byť neuveriteľná osobnosť, ktorá dokáže otvárať ostatným oči i srdce pre vnemy, ktoré by sme normálne prešli a ani si ich nevšimli.

Ako spoznáte tak moc citlivú osobnosť?

Požiada vás, aby ste stlmili hudbu. Ako už sme spomenuli vyššie, citlivosť nie je nastavená na maximum len voči emóciám, ale vo všetkých zmysloch.

...ale urobí to veľmi pekne. Ak vôbec. Citlivá osobnosť si je väčšinou vedomá toho, že jej nároky nie sú okolím prijímané úplne bez negatívnych reakcií. Takže ak jej niečo vadí a ozve sa, väčšinou je veľmi slušná, milá a zároveň sa za svoju podivnosť ospravedlní. Avšak - veľmi často sú tieto požiadavky odmietané a s prevracaním očí, preto sa deje, že citliví ľudia sedia, mlčia a trpia.

Má toho veľa. Aj keď toho má rovnako ako ostatní. Pracovné úlohy, starosť o rodinu, „musím urobiť“ zoznamy atď. sa často nijako nelíšia od tých, ktoré máme dnes a denne na stole všetci, ale vzhľadom na to, že precitlivenosť znamená nutnosť reagovať (emocionálne, myšlienkovo, telesne) na viac stimulov intenzívnejšie, sú vysoko citliví ľudia rýchlejšie unavení, rýchlejšie vyčerpaní.

Dotýka sa ich kritika. A to veľmi. Citliví ľudia sa snažia nastoľovať pokoj a príjemné prostredie vo svojom okolí. To pre nich znamená aj to, že sa snažia vyhovieť a byť ostatným po ich vôli. Kritika od partnera, rodiny, nadriadeného, kolegov, ale aj absolútne cudzieho človeka citlivú dušu zasiahne a často trvá aj roky, kým sa s ňou vyrovnajú. Buď ako buď, väčšinou na ňu nezabudnú. Vždy je lepšie miesto necielenej kritiky zároveň navrhnúť riešenie. Akonáhle citlivý človek vidí cestu, vie vynaložiť obrovskú energiu, aby sa na ňu dostal.

Hystéria alebo chlad. Táto polarita je veľmi závislá na reakciách okolia. Predstavte si, že sa namiesto piatimi prstami dotýkate objektu rovno päťdesiatimi. Rovnaké to je so zvýšenou citlivosťou a emóciami. Takíto ľudia vedia prejaviť extrémnu polaritu, môžu často plakať, zlostiť sa, vášnivo milovať, hlboko prežívať. Ak na to ale nemajú podmienky, môže sa stať, že svoje emócie potlačia k opačnému extrému. Všetky ale potom vrú pod zdanlivo chladným povrchom a presne títo ľudia majú sklony k depresiám, úzkostiam a iným poruchám.

Cítia vašu bolesť. Úplne intuitívne, hlboko empaticky a často aj viac ako vy sami. To isté platí ale aj o radosti alebo nadšení. Citliví ľudia proste (väčšinou) vedia prežívať s ostatnými, s tými milovanými obzvlášť.

Po večierku potrebujú regenerovať. Ale vôbec nie kvôli alkoholu. Veľa ľudí, podnetov, zvukov, svetiel, rozhovorov a ľudských osudov pod jednou strechou jednoducho precitliveného človeka vyčerpá viac ako ostatných. Treba si potom dopriať čas osamote, často v tichu a bez ostatných. A to niekedy zaberie aj pár dní.

Váha s rozhodnutiami. A to preto, že si uvedomuje až moc široký kontext všetkého. Do svojich rozhodnutí v práci často zamotá aj to, ako by to vysvetlila svojej babičke, keby prišlo na vec. Alebo ako by sa cítila, keby (doplňte čokoľvek). Uvedomovať si všetko (a ešte viac) to, čo sa môže stať zle, často citlivých ľudí paralyzuje v schopnosti sa rozhodnúť - pokojne aj pri nákupe potravín

....a cíti sa hrozne, keď ich urobí zle. Zostaňme pri nákupe potravín. Hlúposť - v obchode nemali partnerovu obľúbenú salámu, tak je treba kúpiť inú. Rozhodne sa, kúpi ju, ale partner ju neje (z akéhokoľvek dôvodu). Aj to je situácia, ktorú dokáže citlivá osoba extrémne prežívať, ľutovať svojho rozhodnutia a snažiť sa vám svoje zlyhanie vynahradiť. Že je to úplná malichernosť, ktorá nestojí za reč? Lenže je to realita. A teraz si predstavte, aké peklo sa odohráva v citlivých hlavách, keď ide o rozhodovanie dôležitých vecí.

Asi si všimne nové náušnice. Alebo sponu na kravate. Hodinky. Účes. Vôňu... Citliví ľudia veľmi intenzívne vnímajú zmeny vo svojom okolí. A tak úplne mimovoľne, automaticky a bez väčšej snahy zaznamenajú, či má pes naliatu vodu, že sa nová kolegyňa začala inak maľovať, že ste šli do sprchy a najprv si vyčistili zuby a až potom sa umyli, aj keď to väčšinou robíte naopak.