Poriadok v cukroch, poriadok v tele

Cukry sú v poslednom čase veľkou témou, a to ako v zdravej výžive, tak v medicíne, chudnutí alebo fitness. Okrem toho, že stoja za celým radom nežiaducich efektov na telo a psychiku, zároveň ich nesporne nutne potrebujeme na to, aby sme mali energiu. Vo vysokej miere spôsobujú priberanie, ale aj bolesti kĺbov, náchylnosť k zápalom, predčasné starnutie pleti a problémy s obličkami. Ako ich nemať moc ani málo? A čomu sa ich konzumáciou alebo naopak vyhýbaním sa im vystavujeme?

Nech sa orientujeme

Keď hovoríme o „cukroch“, hovoríme o niekoľkých kategóriách vlastne toho istého. Môžeme sa stretnúť s názvami cukry, sacharidy, karbohydráty (väčšinou v publikáciách vychádzajúcich z angličtiny. V nej sa cukry súhrnne označujú skrátené „carbs“) - to všetko označuje rovnakú skupinu látok, ktorá sa ďalej delí na:

• Jednoduché cukry, monosacharidy: fruktóza, glukóza, maltóza, sacharóza, ale pozor - aj laktóza (posledné tri spomínané sú tzv. oligosacharidy - cukry zložené z dvoch až desiatich monosacharidov. Majú napospol podobné vlastnosti.)

• Zložené cukry, polysacharidy: Škroby a vláknina.
  

To, čo nášmu telu dodáva energiu, je ten najjednoduchší cukor - glukóza (hroznový cukor). Mozog a červené krvinky sa bez glukózy jednoducho nezaobídu (a my bez mozgu a červených krviniek tiež nie). Ak glukózy (resp. akýchkoľvek cukrov) prijímame málo, telo začne proces glykogenolýzy - tvorbe glukózy z glykogénu, ktorý je ako núdzová zásobáreň energie uložený v pečeni (podobne pôsobí na naše telo kofeín). Akonáhle vyčerpáme glykogén, prídu na rad tukové zásoby ale zároveň tiež bielkoviny zo svalov - pri dlhodobom hladovaní nám teda neopadáva len tuk, ale aj svalové tkanivo, ktorá stráca na objeme i efektivite.

Lenže neustávajúci adekvátny príjem glukózy si naozaj zaistiť nemôžeme. Preto potrebujeme, aby bola do tela uvoľňovaná postupne. Od toho máme polysacharidy, ktoré sa na glukózu a ostatné látky musia metabolizmom štiepiť. Polysacharidy nie sú (na rozdiel od jednoduchých cukrov) sladké. Sú to škroby, takže ich nájdeme v zemiakoch, pečive, cestovinách, ryži alebo strukovinách.

Prirodzený cukor versus ten pridaný

Vo všeobecnosti by mali sacharidy (vrátane jednoduchých cukrov) tvoriť 50 - 60% zloženia našej potravy. Ak si chcete spočítať gramy, použite pre výpočet svoju váhu. Cukrov by sme mali prijímať cca 4 - 6 g na kilogram hmotnosti denne (80 kg jedinec teda okolo 400 g cukrov). Lenže existuje cukor, ktorý je v potravinách prirodzene, a potom cukor, ktorý je do nich pridávaný.

Prirodzené monosacharidy, teda sladké cukry, sa vyskytujú predovšetkým v ovocí a mliečnych výrobkoch. Tie pridané sú potom samozrejme v sladkostiach a všetkom, čo je mnohozložková, vyrobená, sladká potravina. Lenže potom je tu jedna záludnosť. Cukrom sa vo výrobkoch „light“, z ktorých bol odstránený tuk, nahrádza chuť, ktorú im tuk dodával. Tak je preto možné, že v dobrej viere kupujete syry, nátierky, jogurty atď. bez tuku, ktoré sú napchaté cukrom. A to je ten tuk možno trošku lepšia varianta.

Najväčším zdrojom pridaných cukrov sú predovšetkým sladené nápoje - tie nezasýtia, teda nemáme pocit, že prijímame nejaké živiny. Sódovky, džúsy, ale tiež napríklad pivo (obsahuje maltózu a alkohol) je preto dobré z pitného režimu jednoducho vyradiť. Veľké množstvo prijatého cukru (energie) totiž nestihneme spracovať a uložíme ho ako tukovú zásobu na horšie časy.

Čo sa stane, keď je cukru moc

Vzhľadom k tomu, životný štýl nás dotlačil na hranu zdravia, začínajú sa viac a viac u všetkých skupín obyvateľstva prejavovať snahy „žiť zdravo“. K tomu by mala patriť tiež významná redukcia príjmu cukrov (ale nie zas moc veľká - telo ich jednoducho potrebuje. Ak ich nemá, vyčerpáva zdroje primárne určené k niečomu celkom inému.)

Vlastnosť cukru, o ktorej sa toľko nehovorí, je to, že slúži ako „potrava“ pre infekcie, viaže sa na tuky, ktoré držia pokožku pružnú a spôsobujú jej predčasné starnutie - okrem iného aj vrásky. Zhoršuje tiež zápalové prejavy akné. Strava bohatá na pridané cukry zvyšuje riziko depresie, spôsobuje poruchy rozmnožovacích orgánov, častejšie kvasinkové infekcie, zvýšené riziko artrózy a zhoršenie filtračných schopností obličiek. Často spôsobuje obezitu a tá, okrem cukrovky druhého typu, tiež mnoho, mnoho, mnoho ďalších komplikácií.

Cukry by sme nemali vynechávať, ale ich príjem si čo najviac strážiť. Zvlášť príjem tých pridaných, ktoré sa v potravinách nevyskytujú prirodzene.