Kto viní za svoje problémy ostatných?

Ako deti sme sa naučili, že k dospelosti patrí zodpovednosť a schopnosť riešiť problémy. Lenže, bohužiaľ, tieto teoreticky neoddeliteľné súčasti dospelosti zďaleka neprichádzajú automaticky, nestane sa, že sa raz ráno prebudíme, a máme na všetko odpoveď a silu. A preto dospelosť delí ľudí na dva typy. Na tých, ktorí vinia za svoje nemilé pocity ostatných ľudí, okolnosti alebo náhodu a na tých, kto vidia zodpovednosť predovšetkým na svojej strane.

Existuje ešte ale tretia cesta, taká šalamúnska - kombinuje oba extrémy. Sú to ľudia, ktorí vedia, že si za svoje problémy môžu sami (nadnesene povedané. Rozhodne to neznamená, že si svoje problémy sami spôsobujú!), ale zároveň si veľmi dobre uvedomujú, že riešenie majú vlastne tiež plne vo vlastných rukách. A že dôvod neriešenia problémov je len ten, že sa ešte neodhodlali. A svojimi problémami potom ostatných nezaťažujú, pretože vedia, že pomôcť si môžu len sami.

Ako ale spoznáme ľudí, ktorí hádžu vinu za svoje neúspechy, prehry zlú náladu alebo čokoľvek iné na ostatných?

Sťažujú sa stále na ten istý problém. Je to začarovaný kruh. Akonáhle žijeme problémom a nie jeho riešením, môže sa stať, že uväzníme seba samotných v detailoch, v konštrukciách, teóriách a predstavách. Problém nám vyrastie v hlave o trošku viac, než je jeho reálna veľkosť, môžeme si nahovoriť veľmi intenzívne, že sme vlastne obete a tým pádom sami sabotujeme schopnosť niečo riešiť. Poznáte takých ľudí? Nenechajte sa mýliť, ak v živote pretrváva stále jeden a ten istý, ku všetkému dobre známy problém, málokedy je jeho podstata v neriešiteľnosti. Oveľa častejšie vo zvyku.

Zvyčajná nálada je mrzutosť. Odpor, otrávenosť, pesimizmus, ukrivdenosť. To sú prirodzené reakcie na nespravodlivosť, ktorá sa nám deje, či už naozaj, alebo domnelo. Neustály pocit krivdy aj v situáciách, ktoré sú minimálne sporné, je neklamné znamenie toho, že sa dotknutá osoba naladila na mód „obeť“. Keď dokáže vykonštruovať nespravodlivosť aj v miestach, ktoré by vás vôbec nenapadli, spozornite. V takom prípade je potrebná dramatická zmena perspektívy a sústredenie nasmerované na akciu, nie na pasivitu.

„To, ako sa cítim, je tvoja vina.“ Všetci dobre vieme, že emócie sa v afekte väčšinou kontrolovať nedajú. Ale akonáhle odznie akútny stres, je to, či zostaneme nahnevaní, do značnej miery naša voľba. Prejaviť svoj názor, postaviť sa za seba je zdravé. Ale v dlhodobej perspektíve máme väčšinou vždy voľbu. Po hádke s partnerom nie je potrebné byť na seba zlí dni. Tú emóciu sme si zvolili na základe vyhodnotenia situácie, ktorá sa dá ľahko zmeniť či už k lepšiemu, alebo horšiemu jednoduchou komunikáciou. Pre všetky naše emócie by sme mali mať dosť podkladov a nenechať ich, aby nami zmietali a ovplyvňovali, ako sa cítime.

Bývajú vo zvláštne dysfunkčných vzťahoch. A to väčšinou s osobou, ktorá má podľa nich problémy. Teda svoje vlastné chyby, mentálny stav, nedospelosť, nezodpovednosť alebo nedostatok ambícií. Takéto vzťahy plodia situácie, kedy sa osoby (často navzájom) zaoberajú problémami toho druhého, trávia svoj život sťažnosťami nad ich vlastnosťami a litániami „čo by keby“. Akonáhle sa človek začne sústrediť na svoje vlastné problémy, osobný rozvoj a rast, ten druhý ho málokedy podporí. Pretože tým stráca svoj komfort a intenzívne sa ponúka otázka, či by nemali „ísť do seba“ tiež oni. A to sa im nepáči, pretože za všetko predsa môžu ostatní, alebo nie?

Zvláštnym a veľmi častým prípadom je neakceptovanie napríklad začiatku pestovania kultúry tela. A na to je treba byť pripravený.

Opakujú sa im životné situácie. Je to podobné, ako sťažovanie si stále na ten istý problém, len o trošku horšie. Pretože tento stav zahŕňa aj akciu. Ak vstupujú do stále rovnako zlých vzťahov, majú stále prácu neuspokojivú podobným spôsobom, pravdepodobne nebude chyba v stále rovnakých okolnostiach (keď sa objektívne menia). Pravdepodobne je chybný samotný vzorec ich rozhodovania, detaily sa síce môžu meniť, ale ak základ problémov zostáva, nie je ťažké odhaliť jeho centrum.

Všetci v živote čelíme mnohým problémom a nejako sa s nimi musíme vysporiadať, aj to z nás robí ľudí. Nikdy patrične nedoceníme niečo dobré, bez toho aby sme si predtým prešli tým zlým. A problémy môžeme riešiť s rozvahou a úspechom v prípade, že si uvedomíme, že vo veľkej väčšine nie sú spôsobené ostatnými ľuďmi. Väčšinu problémov môžeme vidieť ako výzvu do akcie. Možnosť situáciu zmeniť máme vo svojich rukách! Aj keď to mnohokrát je ťažké, málokedy neuskutočniteľné.