Vianočné pečivo: Kedy začať piecť obľúbené druhy a aké povery jeho pečenie sprevádzajú

Adventný čas je krásnym obdobím, a to aj napriek tomu, že patrí k najhektickejším týždňom v roku. Spája sa totiž nielen s tešením sa na Vianoce, ale predovšetkým s nevyhnutnými predvianočnými prípravami, ku ktorým patrí zháňanie darčekov, starosť o tematickú výzdobu, generálne upratovanie domácnosti a predovšetkým pečenie. Jeho vôňa k atmosfére našich Vianoc prispieva pravdepodobne úplne najviac. Kde sa ale táto tradícia vzala? Čo vlastne pečivo symbolizuje? Kedy by sa malo začať piecť? A aké povery sprevádzajú už od pradávna jeho pečenie?

Vianoce sú tradične vedľa Veľkej noci vnímané ako najdôležitejší kresťanský sviatok. Teoreticky nimi oslavujeme narodenie Krista, ale mnoho zvykov, ktoré dodržiavame, pochádza z tradícií osláv zimného slnovratu. Od vianočného stromčeka, cez farebnú symboliku, a áno, až po pečivo.

Kedy začať piecť pečivo podľa jednotlivých druhov

Aj vianočné pečenie má svoj harmonogram. Na začiatku adventu by sme mali piecť medovníčky, zázvorovníky, labky a vanilkové rožky, nech majú čas sa rozležať a cesto zmäknúť. Dva týždne pred Vianocami (respektíve Štedrým dňom) sa pečie linecké, nech stačí skrehnúť, poriadne sa zlepiť a nasať do seba chuť marmelády alebo krému. Týždeň pred vypuknutím toho veľkého dňa by sme mali nachystať všetko z bielkových ciest, marokánky a všetko ostatné, čo máme radi. V poslednom týždni už je dobré napríklad plniť a zlepovať osie hniezda (úliky) alebo si pripraviť polevy a náplne do ďalších druhov.

Pečenie vianočného pečiva prešlo v histórii veľkou zmenou, dneska sa snažíme mať pečivo čo najlepšie, čo najviac druhov, zháňame nové recepty a vymieňame si na ochutnanie svoje diela s priateľmi i príbuznými. Pôvod týchto obľúbených malých vianočných sladkostí už je však známy len veľmi málo. Už nepečieme pre ich údajnú ochrannú moc, ale predovšetkým preto, že atmosfére nefalšovaných slovenských Vianoc nič nepridá toľko ako vôňa vanilky, orechov, rumu a perníkov.

Kúzelné vianočné pečivo

V úplne najstarších dobách plnilo pečivo funkciu veľmi symbolickú. Noc o zimnom slnovrate bola považovaná za najmocnejšiu v roku a dom, rodinu, úrodu i budúcnosť bolo treba ochraňovať pred temnými silami, ktoré sa za tejto noci vzmáhali. Vianočné pečivo patrilo k ochranným pokrmom, vešalo sa na stromy v sadoch, na dvere, do chlieva, do izieb i kuchýň.

Začiatkom 19. storočia potom bolo vianočné pečivo určené predovšetkým deťom. Z kandizovaného a sušeného ovocia sa vyrábali figúrky a iné hračky, s ktorými sa deti mohli hrať, a potom ich aj zjesť. Vedľa ovocných figúrok boli najčastejšími sladkosťami medové perníčky, ktoré sa vešali aj na stromčeky a používali sa tak nielen k jedlu, ale aj ako dekorácia.

Povery nielen o vianočnom pečive

Pečenie vianočného pečiva je dnes buď zdrojom rodinnej pohody, kedy sa zídu všetky pomocné ruky a pani domu pomáhajú, alebo viac či menej príjemnou povinnosťou, ktorá sa dá však celkom ľahko obísť vďaka objednávkam vianočného pečiva na zákazku alebo jeho podarovaním. V časoch, keď malo pečivo význam spirituálneho charakteru, sa o ich pečení tradovalo veľa povier.

Veľmi záležalo na tom, ako sa vianočné pečivo podarilo. Ak šlo jeho pečenie hladko, mal vás čakať šťastný rok. Ak ale koláčiky popraskali alebo sa nebodaj pripálili, gazdinku podľa niektorých povier mohla dokonca v nasledujúcom roku stihnúť aj smrť.

• Aby čakalo hospodárstvo hojný rok, malo sa piecť výhradne z múky, ktorá bola zomletá z vlastného obilia
• Cesto na rukách sa nezmývalo, ale chodilo sa otierať o kôru stromov, aby v nasledujúcom roku dobre plodili.
• Rovnako tak sa zlievala vyzrážaná voda z cesta a tá, ktorou sa riad umýval, a pridávala sa do kŕmenia dobytku a všetkým ostatným hospodárskym zvieratám.
• Magický je tiež 25. december. Vajcia znesené a chleba upečený deň po Štedrom dni mali údajne zázračnú silu.
• Vianočka by sa mala piecť v predvečer Štedrého dňa a gazdinka by do neho mala dať zapiecť jeden hrášok. Kto ho potom pri stole vo svojej porcii objaví, toho čaká celý rok šťastie.
• Prvý kúsok vianočky by mal dostať pán domu a slečna, ktorá sa chce vydať, by mala tajne zobrať deväť kúskov z vianočiek, a do roka sa vydá.