. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Ako roznietiť lásku, ktorá zhasína Vzťahy a sex

Po niekoľkých rokoch vzťahu je jasné, že sa ohňostroje ako v začiatkoch konať nebudú. Vzťah vyspel, upokojil sa, vášeň sa transformovala do inej, pokojnejšej, kreatívnejšej a nie tak unáhlenej. Ale... čo robiť s pocitom, že tak nejako zomiera láska? Tá intimita, ktorú medzi sebou majú dve ľudské duše, ktoré majú ísť životom spoločne, nejako slabne? Môžeme to dokázať aj slovami.

Respektíve myšlienkami, správaním a reakciami, ktoré slovami podporíme. Ako utvrdiť toho druhého o našej vlastnej láske k nemu, bez toho aby sme opakovali, ako veľmi ho milujeme? Čo všetko to znamená?

Sme v tom spolu.“ Niekedy stačí toho druhého uistiť, že keď ako rodina prechádzame ťažkými časmi, nie je na svoje starosti sám. Aj keď sa týkajú napríklad výlučne jeho práce alebo iných záležitostí, vedomie, že starosti môžu byť polovičné, keď sa o ne podelí, je na nezaplatenie.

Si vážne dobrý v...“ Komplimenty často skĺznu ku klišé. Alebo k tomu, že vlastne znejú tak trošku ironicky. Ako sa tomu vyhnúť? Byť v nich čo najšpecifickejší. Ak si náš partner myslí, že napríklad nevie moc variť, ale nám jeho jedlá chutia, prečo si to nechávať pre seba. (A prečo tak veľa z nás nevie komplimenty prijímať? Čítajte tu!)

Ďakujem za...“ A je to tu - podobne ako s komplimentami, aj so slovami vďaky je to ošemetné. Niekedy sa z „vďaka“ stane skôr citoslovce bez poriadneho významu. Takže áno, ďakujme, ale čo najkonkrétnejšie. Za umytý riad, za pomoc s kúpaním alebo uspávaním, za čokoľvek, čím nám partner robí život jednoduchším a krajším.

Toto mi ťa dnes pripomenulo!“ Samozrejme v dobrom. Pekná vôňa, maličkosť, vďaka ktorej si spomeniete na dovolenku, čokoľvek, čo vyvolá také to „pamätáš, keď...“

S čím a ako ti môžem pomôcť?“ Možno vidíme, že partner s niečím zápasí, a my sa cítime bezmocne, pretože nevieme, ako mu pomôcť. Ale možno by to vedel on sám. Len ho možno nenapadlo si o to povedať.

Vyzeráš skvele.“ Malichernosť? Možno. Poteší? Určite! Partner potrebuje vedieť a byť uisťovaný, že je pre nás stále žiaduci stále atraktívny. A že si vieme všimnúť, keď sa „vyfikne“. Alebo keď nám jednoducho znenazdajky príde, že je to fakt úlovok.

 Dať najavo, že chceme pomôcť, hoci nevieme urobiť automaticky to, čo by sme mali a mohli.

Som na teba pyšná/ý.“ Nezneužívať, ale povedať, keď sa to hodí. Ohromil vás niečím partner, obdivujete nejaké jeho schopnosti? Proste to povedzte. I trebárs to, že ste pyšní na váš spoločný vzťah.

Kryje ti chrbát.“ Možno nájdeme veľa lepších spôsobov, ako to formulovať, samozrejme. Ale posolstvo je jasné, keď bude čokoľvek alebo ktokoľvek proti tebe, som na tvojej strane. Pretože to partneri robia.

Ako sa máš, aký bol tvoj deň?“ Je to niečo, čo považujete za automatiku? Porozprávať tomu druhému, čo bolo dnes? Je to ale jedna z vecí, ktorá sa vytráca ako jedna z prvých. Opadá záujem, opadá chuť zdieľať.

A potom sú to všetky tie veci, ktoré možno cítime, ale už sme si na ne zvykli. Je to trebárs dôvera v partnera, jeho schopnosti a rozhodnutia, je to fakt, že si bez toho druhého nevieme vlastne život predstaviť, je to povedať, že sa ospravedlňujeme, keď je za čo, a... áno, je to aj o tých slovách „milujem ťa“.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2020 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt