. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Čo by po nás partner nikdy nemal chcieť Vzťahy a sex

Keď nás zasiahne vlna hormónov a my sa zamilujete, ťažko zostávame objektívne. Náš partner nás robí šťastnými (alebo si to v tejto fáze aspoň myslíme), smejeme sa spolu, trávime spoločne čas, navzájom sa podporujeme, tešíme sa na seba. Alebo žijeme v dlhodobom zväzku, a aj keď sa milujeme, máme podozrenie, že nie je všetko tak, ako by malo. Vo vzťahoch neexistujú pravidlá, každý pár má nárok žiť si tak, ako mu to vyhovuje. Existuje ale niekoľko vecí, ktoré ženu jednoducho nerobia šťastnou, naopak. Čo by po nás partner nemal vyžadovať?

Zmenu vzhľadu. A my, ženy, sa do toho samy rady vrháme - akonáhle zistíme, čo sa partnerovi páči, tak trošku sa prispôsobíme. A to je v poriadku, ak na vlastnom štýle toľko nezáleží. Ak si s nami ale partner začal v čase, keď sme mali veľkosť XL, nemal by si rozmyslieť, že by nám vlastne pristalo najviac M, možno ešte lepšie S. Ak sme boli nežná blondína s minimom make-upu, nikto by po nás nemal chcieť havraniu čerň a večerné líčenie. Rovnako tak by nás partner nemal nútiť do estetických operácií. Toto všetko sú nielen známky majetníckeho správania z jeho strany, ale aj nevyriešených problémov z minulosti. Proste sme len materiál na spracovanie, ťažko osobnosť.

Ísť v spálni za hranu komfortu. Ak bola niekedy rovnoprávnosť vôbec užitočná, bolo to v sexe. Súčasná doba nahráva sexuálnej otvorenosti, experimentom, objavovaniu vlastných preferencií a radosti. Skoro každý z nás má niečo, o čom vie, že ho spoľahlivo „dostane“. Ako muži, tak ženy. A rovnako, ako nemá žiadny vzťah pravidlá, nemá pravidlá ani žiadny sexuálny život (keď vezmeme ohraničenie zákonom ako dané). Je v poriadku robiť veci, ktoré nám nevadia, ale partnerovi sa to páči. Nie je v poriadku byť nútená do vecí, ktoré sa nám nepáčia, pretože sa partnerovi páčia. A rovnako tak nie je v poriadku musieť sa vzdať vecí, ktoré sa nám páčia, len preto, že partner nie je ochotný vyjsť nám v ústrety v rámci svojej neutrálnej zóny.

Obmedziť svojich priateľov a rodinu. Každá z nás to na chvíľu na začiatku tak urobí, ale celé naše okolie to pochopí. Novému vzťahu chceme dať toľko času, čo to len ide. Ale keď vzťah pokračuje, každý by sa mal tak trochu vrátiť do svojho sveta. Priateľov a rodinu sme mali aj pred partnerom. A keď veci nepôjdu dobre, budeme ich mať aj po ňom. Ak nás partner zámerne izoluje, či už si pre to volí akékoľvek dôvody, je to varovné znamenie, nie láska.

Vzdať sa súkromia. Len preto, že predsa „pred ním nič netajíme“, nemusíme poskytnúť všetky heslá, od bankového účtu po sociálne siete. Dôvera je silnejšia ako kontrola a heslo „dôveruj, ale preveruj“ rozhodne neplatí, keď dôjde na partnerské spolužitie. Táto forma túžby po kontrole je alarmujúca v každom prípade. A rozhodne nie je známkou dôvery, ale naopak chronickej nedôvery.

To už prosím ťa nerieš!“ Partner by nám mal byť oporou, keď dôjde na udalosti, ktoré si ju vyžadujú. Aj keď vedľa seba postavíme rozrušenie z hádky s kolegyňou a sexuálnu traumu z minulosti (teoreticky malú a veľkú životnú udalosť), nemal by nás partner odbiť ani v jednom prípade. Samozrejme veľmi záleží na tom, ako veľmi sme schopní pochopiť druhého. Avšak všeobecne každý potrebujeme čas na vyrovnanie sa s vecami, ktoré sa nám stali a dejú, a ak ich partner bagatelizuje a emocionálne nás nepodporuje, zanedbáva tak naše prežívanie a ukazuje, že o nás ako o osobnosť zas až taký záujem nemá.

Ignorovať hranice. Každý máme svoje hranice, ktoré nechceme alebo nemôžeme prekročiť. Či už je to napríklad skok padákom, keď máme chronický strach z výšok, branie pôžičiek, aj keď nie sú rizikové. Proste niekedy „nie“ znamená naozaj „nie“. A to musí náš partner bez diskusie rešpektovať. Ak o nejakú skúsenosť naozaj nestojíme, nemal by nás vydierať argumentom, ako môžeme vedieť, že to nechceme, keď sme to neskúsili.

Donútiť nás cítiť sa zle ohľadom nás samých. Je to niečo, u čoho máme všetci tak trochu maslo na hlave. Niekedy, väčšinou v afekte, použijeme argument alebo manipuláciu na to, aby sa partner cítil jednoducho zle. Vo vzťahu by sme sa ale obaja mali cítiť sebavedome, milovaní a podporovaní. Ak nás partner sústavne núti k tomu, aby sme pochybovali samy o sebe, môže si pripravovať pôdu pre vzťah plný kontroly, zneužívania a týrania (nie nutne vo fyzickom zmysle slova). Alebo je jednoducho iba *****. V oboch prípadoch by sme sa ho mali rýchlo zbaviť.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt