Zobraziť přihlasovací formulár

Najčastejšie klamstvá, ktoré hovoríme deťom

  • Publikované:
Najčastejšie klamstvá, ktoré hovoríme deťom

Všetci učíme svoje deti neklamať, nepodvádzať, hovoríme im, že lož má krátke nohy... ale sami máme maslo na hlave. A nie len niektorí, bez výnimky všetci z nás. Pretože za lož sa dá považovať každá nepravda, hoci nemienená v zlom. Pred vlastnými deťmi si tak vlastne protirečíme a učíme ich, že je síce pravda, že klamať sa nemá, ale zjavne má všetko svoje celkom flexibilné hranice. Aké lži hovoríme najčastejšie, bez toho aby sme si to vlastne uvedomovali?

Môžeme začať jednou z najčastejších hrozieb - Ježiško to všetko vidí (a neprinesie žiadne darčeky). Takže po prvé, všetky deti časom odhalia isté medzery v teóriách o tom, kto vlastne nosí darčeky, takže môžu spätne prehodnotiť veľa našich vyjadrení. Namiesto toho, aby sme vyhrážali Ježiškom, je lepšie voliť trošku realistickejšie hrozby-tresty. Pretože keď sme klamali v tomto, v čom ďalšom ešte...?

Nikdy nedovolím, aby sa ti stalo niečo zlé. Je to upokojenie v tom určitom momente, ale toto sa jednoducho nemá šancu naplniť. Nemôžeme svoje deti strážiť 100% času. Aj keď sa nám nechce, je v našom záujme nastaviť trošku realistickejšie očakávania. A tak sú lepšie slová o snahe a o tom, že „tam vonku“ môžu byť aj zlí ľudia, ktorí majú nie vždy čisté úmysly.

Majú zatvorené. V obchode, hračkárstve, v parku, v zábavnom centre. Kdekoľvek, kam sa nám zrovna nechce ísť. Aj keď je lákavé zviesť „vinu“ za neuskutočnenie detského želania alebo plánu na niekoho tretieho a neznámeho, aj tu sa oplatí byť úprimní. Keď sa dieťaťu pokúsime vysvetliť, prečo sa nám daná cesta alebo spôsob trávenia času nehodí, riskujeme síce plač a sťažnosti, ale zase osvetľujeme potomkovi realitu života. A tiež sa vyhneme potenciálnemu odhaleniu.

Nebude to bolieť, sľubujem. Zubár, injekcie, vyšetrenie... sami vieme najlepšie. A potom to zrazu bolí a k tomu všetkému nás rodič oklamal. Jeden zlý zážitok stačí. Síce bude asi ťažšie dieťa k lekárovi dostať, ale na druhú stranu sa naučí, že je potrebné v živote vytrpieť menšie zlo, aby sme odvrátili to väčšie. A že vás bude mať po svojom boku.

Si ten najlepší maliar na svete! Jasne, čokoľvek naše dieťa vytvorí, je pre nás nedostižné. Ale často skôr mentálne než reálne. A verte alebo nie, deti nie sú v oceňovaní vlastných schopností úplne zaslepené. Navyše dokážu vnímať náš tón hlasu a reč tela na podvedomej úrovni, takže vycítia, že to, čo hovoríme, nemusí byť tak úplne pravda. Dobrý spôsob, ako sa takýmto „klamstvám“ ohľadom umeleckých schopností našich detí vyhnúť, je hovoriť o tom, aká bola zábava dielo tvoriť, spýtať sa, čo a ako ho bavilo...

Je čas ísť do postele! Nie, nie je. Obvyklý čas je o ôsmej, ale my už tú poslednú polhodinku potrebujeme k niečomu úplne inému, tak to proste nejako zaonačíme. A dieťa si všimne. Ak chceme dieťa uložiť o niečo skôr, môžeme to navliecť na to, že „je pomaly čas začať sa chystať“. Aj keď sa nám to zdá ako maličkosť, budovanie dôvery medzi nami a dieťaťom je delikátna práca a oplatí sa do nej tú energiu investovať.

Budem tam za minútku. A potom ubehne poldeň a my stále nikde. Naše zámery sú vždy dobré, nikdy nechceme dieťaťu ublížiť, ale v tomto prípad hrozí veľké, veľké sklamanie. Pravda môže byť pre dieťa nepríjemná, ale keď budeme dostatočne špecifickí, niekde hlboko vnútri nás dieťa pochopí. A pochopí aj konflikt toho, čo chce, a toho, čo je potrebné.

Na to nemáme peniaze. Finančná situácia je vždy ošemetná, keď dôjde na jej vysvetlenie deťom. Jednoduchá logika detského mozgu je - ako to, že nemôžeme ísť do kina, ale môžeme na nákup potravín? Treba dieťaťu vysvetliť systém priorít a toho, že malá zábava môže zabiť tú veľkú. Môžeme ísť do kina, ale keď pôjdeme desaťkrát celá rodina, nebudeme môcť ísť na dovolenku. Poprípade akékoľvek iné meradlo primerané veku a chápaniu dieťaťa.

  • Dieťaťu nejde neklamať. Keď sa zobudí uprostred noci s plačom po nočnej more, nemôžete mu povedať - nič si z toho nerob, toto sa ti bude stávať celý život a nie vždy u teba bude niekto, aby ťa upokojil. A úprimne, táto určite nebola najhoršia, a rozhodne nemôžem zaručiť, že keď znova zaspíš, nebude sa ti zdať znova niečo škaredé. To jednoducho nejde. Ale vyhýbať sa situáciám, kedy môžu naše lži spôsobiť dieťaťu veľké sklamanie a vyvolať nedôveru vo vzťah rodič - dieťa, to je to, o čo naozaj beží. Staré dobré všetko s mierou platí samozrejme aj tu.
  • Celé vyhýbanie sa „milosrdným“ klamstvám je o tom, ako naučiť dieťa princípu dôsledkov rôznych činov.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku