. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Čo svoje deti neučíme (ale mali by sme) Rodina

Naučiť svoje deti hovoriť prosím a ďakujem je ešte len začiatok. Medzi spôsoby, ku ktorým by sme mali naše deti viesť, patria aj komplikovanejšie stratégie, zvyky ktoré zasahujú život viac komplexne. Keď naše dieťa povedieme k „dobrým spôsobom“, bude sa im oveľa lepšie existovať medzi ľuďmi, budú sebavedomé, ale ohľaduplné, rešpektujúce a citlivé. A tiež oveľa pokojnejšie a spokojnejšie, pretože vždy budú vedieť, ako urobiť správnu vec.

Rešpekt k starším. Aj keď sa nám to zdá ako samozrejmosť, ak sa rozhliadneme okolo seba, často zistíme, že deti sa k dospelým zrovna úctivo nesprávajú. A pritom to nie je tak dávno, čo mladší žiaci na školách tým starším vykali. Doba sa mení, dospelí ľudia (a tí starší obzvlášť) dávno nie sú pre deti primárnym zdrojom informácií ani múdrosti, naopak, mohlo by sa zdať, že rozvoj detí v dnešnom pretechnizovanom modernom svete brzdia. Hodnoty sa menia a ľudia tápu. Každé dieťa by ale malo rešpektovať svojich rodičov, prarodičov, učiteľov, dospelé osoby.

Nemusieť byť stále stredobodom pozornosti. Príde chvíľa, keď dieťa chceme vidieť, ale nie počuť. Na rodinných alebo iných oslavách, keď stretneme kolegov z práce, v reštauráciách a tak ďalej. Dieťa by malo vedieť počúvať konverzáciu ostatných, prípadne ju nepočúvať, ale nevyrušovať. Malé deti sú zvyknuté na to, že sa (ľudovo povedané) všetko točí okolo nich, ale ako všetci vieme, nebude to tak navždy. Deti by sme mali učiť záujem o ostatných a správanie v spoločnosti.

Neukazovať a nezízať. Mnoho z nás dostávalo pravidelne cez prsty, keď sme na niekoho ukázali ukazovákom. Ale ako je to dnes? Vo svete, kde sa deťom dáva toľko slobody, že až nevedia, čo si s ňou počať, by sme mohli usmerňovať detskú zvedavosť na hraniciach zdvorilosti. Neukazujeme na ľudí prstom, nezostávame sa na ne pozerať, keď sa nám niečo nezdá. To sa môže týkať ľudí, ktorí sa vymykajú bežnej vzorke, napríklad ľudia inej farby kože, ľudia znevýhodnení, obézni, neštandardne oblečení... a my sa tak vyhneme množstvu nepríjemného vysvetlenia.

Ako byť dobrým hosťom. Veľa detí sa navštevuje navzájom, niekedy s rodičmi, inokedy „na stráženie“ a podobne. My by sme mali svoje deti pripraviť na to, že každá rodina a domácnosť má svoje pravidlá, a keď ideme k niekomu na návštevu, je slušné sa im podriadiť. Ak sa u kamaráta večeria striktne pri stole v kuchyni, nemala by naša ratolesť odnášať tanier do obývačky pred televíziu. A potom záleží na našich zvyklostiach - či sa hostiteľovi nosí drobný darček, kde sa vyzúvajú topánky a či sa nosia prezuvky a tak ďalej.

Postaviť sa znamená vyjadriť rešpekt. Na významných udalostiach ako sú svadby, pohreby, slávnosti, oficiálne príležitosti, ale tiež aj keď vojde učiteľ do triedy, sa postavíme. Vyjadrujeme tým rešpekt k tomu, čo sa deje, k osobám, ktorých sa udalosti týkajú. Rovnako tak keď sa s niekým vítame alebo lúčime. Nezahučíme „ahoj“ bez toho aby sme sa zdvihli zo sedačky, ale vstaneme.

Rešpektujeme potrebu priestoru cudzích ľudí. Ako emocionálne, tak fyzicky. Keď hovoríme s ľuďmi, nestojíme u nich moc blízko. Keď ide niekto naproti nám, vyhýbame sa vpravo. Keď stojíme vo fronte pri pokladni, nestrkáme vozíkom do osoby pred nami. A veľa ďalších drobných manévrovacích trikov, ktoré našim deťom uľahčia riešenie fyzických situácií na verejnosti.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt