Zobraziť přihlasovací formulár

...a čo keď dieťa nemáme?

  • Publikované:
...a čo keď dieťa nemáme?

Ak je v našom okolí žena „istého veku“ bezdetná, trošku to v nás prebúdza zvedavosť. Nehovoríme o blízkych priateľoch ani členoch rodiny. Hovoríme napríklad o kolegyni, s ktorou sem tam prehodíme pár viet, o niekom, s kým sa zoznámime na večierku a začneme sa rozprávať, skrátka o takých, ktoré s nami nezdieľajú svoj život. Skôr než otvoríme tému „prečo nemáš deti“, mali by sme sa trošku zamyslieť. A väčšinou držať radšej jazyk za zubami.

Keď to nie je vlastná voľba

Prípadov, kedy žena ostáva bezdetná aj vo veku a životnej situácii, kedy by sme všetci automaticky rodinu predpokladali, si iste vybavíme mnoho. A rovnako tak dôvodov. Bolestný rozchod po dlhodobom partnerstve, zdravotné problémy, dlhodobý single život bez „toho pravého“, ďalej si môžete dosadzovať sami. V takýchto prípadoch môže byť téma rodiny pre príslušnú veľmi bolestivá, môžeme sa dotknúť rán, ktoré ešte zďaleka nie sú zahojené, a boh vie, či kedy budú. A tak sa niekedy dostaneme do situácie pre všetky strany konverzačne veľmi nepríjemnej. Ale to si asi vieme predstaviť, každý si v sebe nejakú tú boliestku nesieme, hoci nemusí byť v tejto oblasti.

Ale niekedy je

A ani do toho nám nič moc nie je. Skúste si predstaviť situáciu, kedy sa na zaslúžilú mamičku niekoľkých detí zosypú otázky typu: „A to ste chceli deti tak skoro?“ „Prečo ich máte toľko?“ „Nebolo by lepšie len jedno?“ „S prácou asi nič moc, čo, to človek môže robiť len to, čo sa dá stíhať.“ „Nepremýšľala si, že by to bolo bez nich lepšie?“... a tak ďalej. Aj keď sa vám tieto otázky zdajú extrémne nevhodné, nepravdepodobné a neohľaduplné, do podobnej situácie môžeme privádzať bezdetnú ženu, ktorej sa pýtame na vysvetlenie jej situácie. Hoci to myslíme dobre, respektíve nás to úprimne zaujíma. Pred akými otázkami voči bezdetným ženám by sme si mali radšej zalepiť pusu?

  • Prečo nemáš deti? Okrem toho, že môžeme zasiahnuť veľmi citlivé miesto, tak predovšetkým - nie je to ale vôbec naša vec. Kým sa dotknutá osoba s nami nerozhodne zdieľať veci osobného rázu, nemôžeme mať ani potuchy o tom, akú si prešla cestou, akým rozhodovaním, čo všetko brala do úvahy a prečo. Táto otázka môže vyniesť na svetlo mnoho veľmi osobných, niekedy smutných, niekedy tragických vecí, ale aj vyvolať pocit, že je potrebné svoje rozhodnutie obhajovať.
  • To je mi ľúto. Trebárs na to vôbec nie je dôvod. Trebárs je po zdravotnej stránke všetko v poriadku. A aj po tej partnerskej. A môže to byť dobre uvážené rozhodnutie, ktoré rozhodne nebolo jednoduché urobiť - a obhájiť si nielen pred širším okolím, ale aj pred rodinou. Nemusíme súhlasiť, ale mali by sme rešpektovať. A prehltnúť dôvetky „nie je to od teba sebecké?“ Alebo „Trebárs si to ešte rozmyslíš.“
  • A už si skúsila (dosaďte akúkoľvek podpornú lekársku i alternatívnu metódu)? Ak sa žena snaží otehotnieť a nejde to, pravdepodobne vie o možnostiach viac ako my všetci dokopy. Tieto návrhy, hoci dobre mienené a prednesené s najlepším vedomím a svedomím, sú veľmi neužitočné a neohľaduplné. Rovnako tak vety typu „chce to hlavne pokoj a moc na to nemyslieť.“ „Však ono to príde, až sa prestanete snažiť.“
  • Kto sa o vás postará, až budete starí? Mnoho bezdetných ľudí v duchu odpovedá na túto otázku protiotázkou - „A kde beriete tú istotu, že vaše deti sa o vás postarajú?“ Nie je to argument ani pre jednu stranu, hoci by sa dalo namietať, že páry, ktoré deti majú, majú rozhodne väčšiu šancu na to, že niekto pomocnú ruku k dielu priloží.
  • Čo robíte so všetkým tým voľným časom? Táto otázka často vychádza z predpokladu, že páry bez detí toho vlastne nemajú toľko na práci. Opak môže byť ale pravdou. Aj bezdetné páry či ženy môžu (a často majú) veľmi plný a náročný život, či už po pracovnej, spoločenskej alebo inej stránke. Rovnako tak môžu zažívať veľkú mieru stresu z vyťaženia, aj keď my ostatní nepovažujeme toto vyťaženie za toľko milé, ako venovať sa deťom.
  • Rozmyslíš si to, neboj. Veď by si bola tak skvelá mama. Ale čo, ešte stále máš čas. A napríklad žena vychovala deti svojich súrodencov, trebárs pracovala s deťmi ako au-pair, trebárs má s deťmi viac skúseností, než by nás napadlo. A prípadne aj napriek tomu (alebo práve preto) sa rozhodla tak, ako sa rozhodla. Nevieme, tak nepredpokladajme, a ak sa dotyčná žena rozhodne, povie nám, čo „za tým väzí“.

Zvlášť v našich zemepisných, politických a kultúrnych podmienkach bezdetných párov a žien stále pribúda. Nehovoríme teda už len o neskoršom rozhodnutí mať deti a vyššom veku prvorodičiek, ale o tom, že aj tradičná spoločnosť sa musí naučiť rešpektovať rozhodnutie deti nemať. A tiež vziať do úvahy, že niekedy deti nemať je citlivejšia téma, než by sme si ako rodičia vedeli predstaviť. A že ohľaduplnosť je skvelá vlastnosť v každej situácii.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku