Niekoľko kúpeľňových prehreškov

Základné poslanie každej kúpeľne je úplne jednoduché - udržiavať nás v čistote. Lenže my sami si toto predsavzatie často sabotujeme tým, že nedodržiavame určité pravidlá, ktoré by sme mali. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať špeciálnym opatreniam, ak máme kúpeľňu spoločnú so záchodom a máme v nej aj práčku. Pretože baktérie, baktérie, baktérie; tie sú náš najväčší nepriateľ.

Máme zubnú kefku moc blízko záchodu. Vlastne máme aj vzdialenosť, ktorá je „bezpečná“. A to sú dva metre. Po každom spláchnutí sa totiž baktériový aerosól zo záchodovej misy rozvíri až do vzdialenosti dvoch metrov. A vieme si predstaviť, čo za baktérie to sú a že vlhké prostredie štetín zubnej kefky je pre ne veľmi pekné miesto na život. Takže keď splachujeme, mali by sme mať kryt vždy dole, meniť kefku na zuby čím častejšie, tým lepšie, nezatvárať ju do krytu, pretože v nich zle schne a najlepšie - skladovať kefku čo najďalej.

Nemeníme uteráky. To, že nie sú špinavé, nepáchnu a ani nejavia známky opotrebenia, ešte neznamená, že sú čisté. Či chceme alebo nie, uteráky sú väčšinu času vlhké a poskytujú živnú pôdu pre baktérie. Ktoré, keď ich znovu použijeme, skončia zase na nás. A platí rovnaké pravidlo, ako so zubnou kefkou. Takže - ak máme uterák len pre seba, maximálna doba výmeny je jeden týždeň. Ak ho zdieľame, mali by sme meniť každý deň, pretože predsa len, vlastné baktérie znášame o trochu lepšie ako tie cudzie.

Neumývame si ruky dostatočne dlho. Umývať si ruky je jedna z najefektívnejších metód prevencie pred rôznymi chorobami, presne tak, ako nás to mamičky učili. Ale väčšina z nás to predsa len tak trošku odbíja. Ideálne totiž je umývať si ruky po dobu minimálne dvadsiatich sekúnd! A to hovoríme o poctivom mydlení a drhnutí. Aj keď to asi aj tak nebudeme dodržiavať, mali by sme. Aspoň v zimnom a prechodnom období, kedy okolo nás lietajú bacily všetkými smermi a infekcia sa dá chytiť na každom rohu.

Zanedbávame sprchový kút. Umývame vaňu, vaňu sprchovacieho kúta, ale jeho dvere? Alebo ešte horšie - záves? Presne toto sú ale miesta, kde sa v kúpeľni najpravdepodobnejšie objaví pleseň. A tá si vie pekne zahrať s našim zdravotným stavom!

Čo je najzamorenejšie v kúpeľni? Záchodová doska? Omyl! Je to podlaha. Na nej sa zhromažďuje najväčšie množstvo baktérií, ak máme predložky (či už gumové alebo látkové), sú to ony. Preto môžeme buď nechodiť v kúpeľni naboso, alebo vytierať kúpeľňovú podlahu dezinfekciou tak často, ako to len ide.

Upratujeme tak, že si aj tak škodíme zdraviu. V poslednej dobe sa rozšírila vlna osvety o chemikáliách, ktoré môžu alebo preukázateľne majú negatívny vplyv na naše zdravie. A je viac než na mieste sa o túto oblasť zaujímať, pretože prečo vlastne upratujeme? Aby sme sa zbavili vírusov a baktérií, ktoré spôsobujú choroby a zdravotnú nepohodu? Tak ich predsa nenahradíme chemikáliami, ktoré principiálne robia to isté, no nie? Nezabudnite, že pomocou jedlej sódy, octu a / alebo rozpoleného citróna sa dajú vykúzliť zázraky aj bez pridanej chémie.

Nevetráme. Čo možno ťažko, ak máme panelákovú kúpeľňu alebo inú bez okien. Nesmieme ale zabúdať, že tma, teplo a vlhko sú ideálnou živnou pôdou na prežívanie a množenie baktérií. A preto aj keď naše kúpeľňa nemá okno, mali by sme aspoň nechávať otvorené dvere, nech má vzduch kadiaľ prúdiť tam aj von. A nie je od veci zaobstarať si do kúpeľne aspoň malý vetrák, aby sme tej cirkulácii trošku pomohli.