Zobraziť přihlasovací formulár

Čoho sa vzdať pre šťastie

  • Publikované:
Čoho sa vzdať pre šťastie

Šťastie je pre každého veľmi individuálna vec, jeho definícia nie je len "obyčajná" spokojnosť a rozhodne nie je objektívna. Keď by sme mali šťastie veľmi vágne definovať ako pokoj a radosť duše, existuje niekoľko vecí, ktorých by sme sa mali postupom života vzdávať. A to z jedného prostého dôvodu - pretože pochopíme, že ich dosiahnutie je nereálne a bažiť po nich znamená len a len uvrhovať sami seba do pocitov frustrácie, sklamania a hnania sa za niečím, čo nemôže byť nikdy naše. Čo je teda potrebné nechať byť?

Musíme sa vzdať...

...túžby mať vždy pravdu. Pretože to nie je možné. A ani by sme to nemali chcieť - pretože keď budeme mať vždy pravdu, čo nového sa v živote naučíme? Chyba, omyl, ale napríklad i len poučenie sú jednými z najzásadnejších prvkov, ktoré nás posúvajú vpred. Len ich musíme vedieť rozpoznať, priznať, prijať a pochopiť.

...potreby mať nad vecami kontrolu. Nemožné vo väčšine prípadov. Možno už sme sami zažili pocit, keď bolo nevyhnutné nechať veciam voľný spád, nechať ich byť, nechať ich svojmu vlastnému osudu, pretože aj my sami sme uznali, že na ne jednoducho nemáme vplyv (hoci sa nás priamo dotýkajú). Moment vzdania sa kontroly nad vecami je jeden z najviac oslobodzujúcich pocitov, ktoré môžeme zažiť. Nechať plynúť, prijímať a riešiť, vedieť rozpoznať to, nad čím kontrolu máme, a tomu energiu venovať.

...obviňovania. Okolnosti nie sú na vine. Na vine je náš spôsob vyrovnávania sa s nimi. Máločo je nemožné, väčšina vecí sú „len“ v rôznych mierach ťažké. Viniť za čokoľvek, čo sa v našom živote deje, ostatných, vládu, počasie alebo čokoľvek iné, nemá cenu. Nie je to konštruktívne, neprinesie nám to výsledok. Len to pretaví jeden negatívny pocit do druhého - sklamanie, frustráciu alebo smútok do zášti voči niekomu/niečomu.

...sťažovania si. Podobne, ako v predchádzajúcom bode. Ovplyvniť toho môžeme viac, než sebe i ostatným priznávame. Vo väčšine situácií, ktoré sa v našom živote dejú, možno nie sme aktívnymi hýbateľmi deja, ale rozhodne nie sme pasívnou figúrkou. Prestať sa sťažovať a začať premýšľať, čo vlastne môžeme zmeniť, je pre našu psychiku obrovský prerod. A aj pre naše okolie.

...potreby urobiť dojem. Nič v našom živote by sme nemali robiť len pre to, aby sme utvorili obraz seba samého v očiach ostatných. Ideálny stav je, keď robíme to, čo vychádza z našej opravdivosti, a necháme naše okolie, aby sa utvorilo samo podľa toho. Jedine tak sme to naozaj my a okolo nás ľudia, ktorí nás naozaj majú radi. Nepotrebujeme oslňovať ani nikoho nútiť k závisti.

...odporu k zmenám. Zmena je vždy niečo, čoho sa bojíme. Veci tak, ako sú, sú pre nás bezpečné, aj keď sa nám trebárs toľko nepáčia. Známe zlo je vždy lepšie ako to neznáme. Ale... čo keď to neznáme nie je a nebude zlo? Čo keď je to len prekonanie náročného obdobia, ktoré bude odmenené neskutočne dobrým pocitom zo seba samých?

...výhovoriek. Keď si siahneme do svedomia, moc dobre vieme, čo sú výhovorky a čo legitímne dôvody. A tých legitímnych sa toľko nenájde.

...potreby žiť svoj život podľa predstáv ostatných. Je to extrémne ťažké, pretože každý z nás je do istej miery vychovaný tak, aby robil ostatným radosť. To ale neznamená, že musíme žiť podľa predstáv, hodnôt, potrieb a očakávaní ostatných. Nájsť a často tiež vybojovať si svoju vlastnú cestu nám prinesie nielen čisté uspokojenie, ale aj rešpekt aj od tých, u ktorých by sme čakali, že ich svojimi rozhodnutiami môžeme skôr sklamať. Či už ste si predstavili rodičov, rodinu alebo najbližších priateľov, možno by ste boli prekvapení, v koľkých prípadoch by boli skôr hrdí než sklamaní.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku