Prečo „Opatrne!“ nefunguje

Je úlohou i údelom každého rodiča dávať pozor na svoje dieťa. Bábätká a batoľatá máme pod neustálym dohľadom, učíme ich, ako objavovať, ale zostať v bezpečí. Ako deti rastú, vyžadujú a dostávajú prirodzene oveľa viac slobody a my nad nimi ochrannú ruku ani bdelé oko neudržíme dvadsať štyri hodín denne. A tak sa z frázy „Opatrne!“ stane vlastne také zaklínadlo, ktoré vyslovujeme vždy, než nášho drobčeka spustíme z dohľadu. Lenže toto zaklínadlo nefunguje. Prečo?

Inštinktívne upozorňovanie dieťaťa na to, aby si dávalo pozor, máme zakódované hlboko v koreňoch rodičovstva. Hovoríme „Buďte opatrní!“ svojim deťom keď idú po chodníku vedľa cesty, než prejdú cez prechod, keď sú pri bazéne, idú s kamarátmi von. Hovoria ho učitelia, keď vypúšťajú deti na prestávku, babičky a dedkovia, keď idú s deťmi do lesa. Vždy je za tým dobrý zámer - aby sa dieťa nezranilo alebo sa nedostalo do inej patálie.

Opatrný dobrý deň

Čo sa ale stane, keď sa to s jednou frázou preháňa? Skúste si predstaviť - keď idete do obchodu a predavačka vás pozdraví slovami „Dobrý deň“. Je vaša prvá myšlienka taká, že vám naozaj praje dobrý deň? Nie, je to len pozdrav, spoločenský úzus, slová, zvuk. A to isté sa môže stať s upozornením a dobre mienenou radou - buď opatrný.

Je tu ale ešte jedno riziko, hoci nie tak časté. Úslovím o opatrnosti môžeme svoje deti presvedčiť o tom, že nebezpečenstvo sa skrýva všade, že by sa mali všetkého obávať a radšej sa nepúšťať do väčších akcií. Tak ako tak, vždy je dobré byť konkrétny.

Deti si neuvedomujú zďaleka toľko rizík ako dospelí. A to je veľmi dvojsečné. Na jednej strane im to dáva odvahu, potrebu a schopnosť objavovať svet, na strane druhej ich to potenciálne vystavuje nebezpečenstvu. A tak musíme spoliehať často na pud sebazáchovy, výchovu a sedliacky rozum.

Nevarovať, viesť

Dieťa potrebuje oveľa viac informácií, ideálne vysvetliť na príklade, na konkrétnej situácii. Keď ide po chodníku nebezpečne blízko cesty, upozornenie, aby bolo opatrné, môže znamenať všetko od zakopnutia po prejdení autom. Vysvetlite, ako to myslíte. „Nechoď tak blízko pri ceste, môžeš zakopnúť, spadnúť do cesty a tam ťa môže prejsť auto.“ Poprípade akokoľvek inak to myslíte. A verte, že takéto upozornenie bude dieťaťu dávať oveľa väčší zmysel.

Alternatívy

Samozrejme nepokryjeme všetky situácie, kedy by malo byť dieťa opatrné. Ale ponúkame vám niekoľko málo alternatív, ako varovať konkrétne, špecificky a užitočne.

• Sústreď sa na to, čo robíš.
• Dávaj pozor na ostatných ľudí, nevrážaj do nich, vyhýbaj sa im (napríklad v supermarkete).
• Prosím ťa, poď pomaly a opatrne bližšie ku (mne, výťahu, otcovi...).
• Tá hračka (kameň, kmeň, čokoľvek) vyzerá ťažká, myslíš, že ju unesieš?
• Rozhliadni sa okolo, než ten kameň odhodíš! Či niekomu neublížiš alebo niečo nezničíš.
• Nebehaj s tými nožnicami v ruke, mohol by si zakopnúť a spadnúť na ne.
• Nebehaj pri kraji bazéna alebo tam, kde je mokro. Mohla by ti podkĺznuť noha.
• Dávaj pozor na svojich kamarátov, možno nebudú toľko opatrní.
• Ak sa ti balón zakotúľa na cestu, nebež pre neho, zavolaj niekoho dospelého.
• Ak sa ti nepáči niečo, na čo alebo s čím si tvoji kamaráti hrajú, povedz im to - nemusíš s nimi byť za každú cenu.
• Neponáhľaj sa, choď pekne svojím tempom.
• ...a tak ďalej. Iste nájdete veľa príhodných vysvetlení, čo „Opatrne!“ konkrétne znamená.

Nebojte sa. A pokojne ich nechajte sem tam si rozbiť nos. Niekedy je skúsenosť lepšia ako naše varovanie. Nezabudnite sa potom ale s dieťaťom porozprávať o tom, čo a prečo sa stalo.