Chyby, ktoré robia zamilované ženy

Niektoré z nás to tak jednoducho majú. Vyberáme si správnych mužov, ktorí by mohli byť potenciálnymi životnými partnermi, máme otvorené srdcia, nemáme problémy s dôverou a chceme byť zamilované, chceme život plný lásky, naplneného vzťahu a perspektívy. Nie je na tom nič zlé, odmeranosť, odstup a obozretnosť sú síce dnes tradičnejším prístupom k začiatku vzťahu, ale správnosť takéhoto postupu je na zamyslenie. No a tak sa stane, že niektoré veci jednoducho urýchlime.

Každá žena nosí (alebo niekedy nosila) v hlave predstavu, aké to je, zamilovať sa. Proste sa stretnú dvaja ľudia, veci zapadnú na správne miesto a potom už nie je nič problém. Lenže životné skúsenosti nás pravdepodobne už poučili, že takto to rozhodne nie je. Dvaja ľudia sa stretnú, potom istú dobu váhajú, spoznávajú sa, oťukávajú, potom vyjdú na povrch všetky komplikácie z minulých životov, všetky neistoty, ktoré si nesieme so sebou a veľmi často to dopadne tak, že to vlastne nijako nedopadne.

A tak keď sa stane, že narazíme na muža, ktorý je pre naše srdce jedno veľké áno, máme tendencie ho popadnúť do pazúrov, nikdy nepustiť a urobiť všetko preto, aby sa aj on nás držal ako kliešť. Ale niekedy je to na škodu. Prečo? Čo najčastejšie unáhlime?

Sex. Poďme rovno na komoru. Väčšina žien sa so svojím vyvoleným vyspí nie preto, že by nemohli vydržať tú fyzickú túžbu, ale preto, že si myslia, že ju nemôže vydržať on. A že sexom si muža zaviažu, pripútajú. Lenže opak je pravdou. Každý muž je dobyvateľ, lovec, ktorý, keď už má korisť naservírovanú na striebornom podnose, stráca záujem. Všetky už sme to počuli, ale dnešná doba tomu úplne nepraje. Prvý sex býva až moc často ekvivalentom prvého bozku pred dvadsiatimi rokmi. Veď to predsa nie je tak dlho, čo spolu ľudia chodievali na rande týždne, než došlo k fyzickému kontaktu, a mesiace, než došlo na vy viete čo. A na ľuďoch sa toho toľko nezmenilo, na mužoch už vôbec nie. Nechajte ich dobývať, nech ste za odmenu, nie ako samozrejmosť.

Predstavovanie priateľom a rodine. Predstaviť svojho partnera priateľom a rodine je skoro neodolateľné. Chcete sa pochváliť ním, tým, ako sa k vám správa, ako ste šťastná a ako veľká je vaša láska. Ak ste spolu ale prvý mesiac, zadržte. Predstavovanie partnera svojim blízkym je istá forma záväzku. Ani nie tak pre vás, ako pre neho. A všetci vieme, ako fungujú nútenej záväzky (no nie veľmi dobre). Takže pokiaľ možno, snažte sa ho nevydesiť, snažte sa neuviesť do trápnej situácie ako rodinu, tak priateľov, ak im ho predstavíte a za dva týždne sa rozídete, nečakajú vás najpríjemnejšie chvíle.

Budúcnosť aj prítomnosť je on. Jeho ciele, jeho želania, jeho plány, jeho život, jeho byt, jeho... doplňte samy. Pre ženu je to prirodzené, rozplynúť sa vo svete svojho muža, ale keď to urobíme na začiatku a bez vyjednávania, stratíme svoju vlastnú hodnotu. Ako pred sebou, tak pred ním. Keď prekonáme prvé euforické týždne, je na čase vrátiť sa (čiastočne) k svojmu starému životu. K svojim priateľom, rodine, práci, koníčkom. A nájsť styčné body, kompromisy a harmóniu dvoch samostatných životov.

• Trpezlivosť je presne to, čo sme sa mali po ceste životom naučiť. Netlačiť na pílu, veci majú vždy svoj vlastný priebeh, vo svoj vlastný prospech. Nič nevytlčieme zo vzťahu, kde nie je kompatibilita, ale aj keď ju nájdeme vo vrchovatej miere, ani tak nie je dobré chcieť mať niektoré veci hneď. Je potrebné si uvedomiť, že aj my máme na očiach ružové okuliare, a fakt, že svojho nového partnera chceme mať po svojom boku na veky vekov, nemusí za pár týždňov tak úplne platiť. Poznávanie sa v rôznych situáciách a za iných okolností, to chce čas. Nech potom nie sme navzájom prekvapení.