Kedy je obava z alkoholu na mieste

Žijeme v zlej dobe. Samozrejme, nechceme sa rúhať, väčšina vecí na nej je dobrá, ale aj tak zažívame obrovskú mieru stresu, straty hodnôt, nespokojnosť vo vzťahoch a možnosti, ktoré sú síce nekonečné a neobmedzené, ale my ich nevieme naplniť. Nechceme maľovať čerta na stenu, ale mnoho z nás má s alkoholom, ako jedným z najdostupnejších únikov pred nemilou realitou, väčšie skúsenosti, než je zdravé. Kedy by sme si mali siahnuť do svedomia?

Aj keď je alkoholizmus vlastne choroba, všeobecné presvedčenie, že človek buď alkoholik je, alebo nie je, nie je tak úplne správne. Nič nie je čiernobiele a problémy s alkoholom nie sú výnimkou. Veľa z nás sa nachádza na pomedzí, balansuje na hrane neškodného rekreačného opojenia a život ruinujúcej závislosti.

Alkohol nie je zdravý, ale nemusí byť nevyhnutne škodlivý. Veľa záleží na našej schopnosti ho odbúravať, veku (s vekom sa zvyšuje sedatívny účinok alkoholu na telo) a sociálnych podmienkach, z ktorých sme vyšli a v ktorých žijeme.

Počet ľudí nadužívajúcich alkohol rastie, a to najmä medzi mladými ľuďmi. O dôvodoch tohto fenoménu existuje veľa teórií, faktom ale zostáva, že to o dnešnej dobe a našich problémoch v nej žiť nevypovedá nič moc pozitívne.

Siahnime si do svedomia

O tom, že niekto v našom okolí pije „trochu moc“, než aby to bolo spoločensky prijateľné, väčšinou vieme, to si všimneme. Čo keď sme to ale my sami? Ako spoznáme, že naše popíjanie už prekročilo pomyselnú hranicu prijateľného, akokoľvek vágna táto hranica je?

• Stane sa z nás diabol. Poznáte toho hanblivého kolegu, ktorý s vami sotva prehovorí, ale akonáhle sa na vianočnom večierku napije, baví celú spoločnosť, balí všetky ženy v dosahu a nič mu nie je sväté? Možno ešte nemá s alkoholom problém, ale je na najlepšej ceste. Alkohol nám nevkladá do hlavy nové myšlienky, len uvoľňuje zábrany. A ak sme bez zábran natoľko iný človek než za triezva, evidentne v sebe máme veľkú potlačenú časť. A vedomie, že tú potlačenú časť osobnosti môžeme vypustiť von s pomocou pár pohárikov, je návykové.

• Len cez víkendy. Všetci vieme, že alkoholikom je pravdepodobne človek, ktorý pije denne (tentoraz nehovoríme o kvartálnych alkoholikoch). Rovnakou hrozbou je ale akákoľvek pravidelnosť. Takže ak pijete každý piatok a tešíte sa na to celý týždeň, máme tu blikajúce výstražné svetlo.

• Pitie prevezme kontrolu. Idete na pohárik, maximálne dva, a skončíte pri štyroch a trebárs aj piatich? Pristihnete sa pri tom, že aj keď si to nemôžete úplne dovoliť, alkohol jednoducho prevzal vládu nad vaším rozhodovaním a posiela do vás jednu dávku za druhou? Neschopnosť sa ukočírovať, keď už začneme, tiež nie je v poriadku.

• Zanedbávame povinnosti. Keď sa čokoľvek z našich povinností zanedbá na úkor alkoholu, je to zlé. Aj keby ste napríklad len vynechali pravidelné cvičenie, alebo vám robilo ťažkosti vstať a zaviezť deti do školy (o zvyškovom alkohole nehovoriac). Povinnosti a zodpovednosť nesmú kvôli pitiu vyletieť oknom.

• Okolie je znepokojené. Je to rovnaké, ako keď ste v nezdravom vzťahu. Okolie to vie skôr než vy. Ak ste v poslednej dobe zaznamenali ustarostené pohľady a reči, ktorých jediným posolstvom bola opatrná otázka, či máme všetko pod kontrolou, niečo sa náhodou nedeje alebo či to trošku nepreháňame, spozornite. Pretože možno, aj keď sa staviame na zadné a mávame rukou, že je akože všetko pod kontrolou, tak všetko pod kontrolou možno nie je.