Maličkosti, podľa ktorých spoznáme toho pravého

Väčšina z nás má za sebou vzťahy, ktoré neuspeli, ale aj vzťahy, ktoré trvajú a sú nadosmrti. Ako sme poznali, že ten, ktorého máme po boku, je ten pravý? Aké veci oddeľujú vzťahy odsúdené k zániku od tých, ktoré vydržia? Sú to maličkosti, ktoré nás nakoniec prinútia povedať osudové „áno“ a s partnerom zostať... pretože s nikým iným by sme nezostali radšej.

Predstavte si počiatok vzťahu. Nie ten úplný, kedy je všetko nové, vzrušujúce a my sme zaslepení prívalom hormónov, ale pár mesiacov potom. Kedy začneme druhého vidieť trošku realistickejšie a začíname zvažovať, či to má z dlhodobej perspektívy cenu. Je jedno, či hovoríme o mužovi alebo žene, pre lásku toho platí veľa spoločného.

Keď ho vidíme, je všetko hneď lepšie. Jeho samotná prítomnosť má na nás upokojujúci efekt. Aj keď máme za sebou dlhý, namáhavý deň, prežívame ťažké obdobie alebo nám nie je dobre inak, len čo sme spolu, všetko sa javí zvládnuteľné.

Môžeme zdieľať nádeje a sny. Možno to znie pateticky a trošku moc romanticky, ale to, že môžeme zdieľať svoje priania a predstavy o svete, aký by podľa nás mal byť, je veľmi dôležité. Ukazuje to naše hodnoty, a to by partner mal chcieť počuť.

Môžete priznať, že ste urobili chybu. Nechcete si pred partnerom na lepšieho človeka hrať, chcete ním byť. Pred tým pravým by sme nemali cítiť stud a ostych priznať sa, že sme niečo pokazili. A to ako mimo, tak vnútri vzťahu.

Chceme pre neho lepší a jednoduchší život. A robíme pre to všetko, čo je v našich silách. A čo viac? Nečakáme nič naspäť, nerobíme to zištne, proste len chceme, aby sa ten druhý mal čo najlepšie. Uvaríme večeru, necháme ho oddychovať, keď my máme energie dosť. Keď zabudneme niečo kúpiť alebo má na niečo chuť, niečo potrebuje, s radosťou mu to obstaráme, aj keď by to znamenalo prepásť obľúbený seriál. Jeho radosť je pre nás viac než naše nepohodlie.

Nerobíte isté veci bez seba. Počas vzťahu sa vytvoria spoločné zvyky. Trebárs spoločné večery pri seriáli, na ktorý by sme sa nepozreli ani sami, nieto s niekým iným. Alebo reštaurácia, ktorá je skvelá vďaka spomienkam, ktoré na ňu máme, a ani by nás nenapadlo do nej ísť inokedy, než keď sa odtrhnete obaja z každodennej rutiny a naplánujete si rande. Proste si vytvoríme párové zvyky, koníčky a správanie.

Hádame sa občas, ale s vášňou a výsledkami. Je jednoduché pravidlo na to, ako zistiť, či naša hádka bola alebo nebola „zdravá“. Vo vzťahu často nejde o to, kto má pravdu, pravda proste v mnohých otázkach neexistuje. Sú len názory, priania, požiadavky a pocit oprávnenosti. Hoci má každá hádka dva tábory, na vyššej úrovni sleduje spoločný cieľ - dozvedieť sa o druhom niečo viac a tým zlepšiť vzťah. Akonáhle sa búrka emócií upokojí a zase je všetko v poriadku, mali by ste zistiť, že partnera máte radi ešte o niečo viac. Takáto hádka je potom úplne v poriadku a žiaduca.

Čítate si v dave myšlienky. Keď ste niekde spoločne, vždy viete, kedy je ten pravý čas odísť - pre oboch. Z reštaurácie, z rodinnej oslavy, z párty. Keď na to dôjde, vedeli by ste za partnera vybrať jedlo v reštaurácii alebo napríklad novú košeľu. Pretože jednoducho si všetko tak nejako dobre sadlo, že viete.

Vieme, kedy ho nechať osamote. Každý občas potrebuje trošku toho času osamote. A my vieme, kedy partnera nechať, aj keď by sme si na prvý pohľad mohli myslieť, že je to čas na zdieľanie. Po ťažkom dni v práci, po hádke so šéfom, s rodinou, ale napríklad aj len tak, pretože je to jednoducho potreba. Vieme sa upratať a nechať ho, nech príde, až dobije baterky.

Podporujete sa a povzbudzujete. Fungujete vo vzťahu v dvoch módoch - podporíte partnera, aby začal, a povzbudíte ho, keď bude mať málo sily (ale aj keď jej má dosť). Vieme sa jednoducho sústrediť nielen na to, s čím by partner mohol pomôcť nám, ale k čomu sme aj my jemu. Vieme robiť maličkosti, ktoré mu vylúdia na tvári malý úsmev, napríklad keď kúpime jeho obľúbenú zmrzlinu alebo jej obľúbené kvety. Len tak.

Nekontrolujeme sa. Zo všetkého sa môže stať zábava. A je jedno, ako hlúpe, nedospelé alebo trápne naše vtipy sú, proste ich povieme alebo urobíme, bez toho aby sme kontrolovali, ako pred partnerom asi vyzeráme. Pretože občas blbnúť, to je tiež súčasť našej osobnosti, takže prečo sa držať len preto, aby si o nás „niečo nemyslel“?

Dávame si záležať na darčekoch. Aj keď v tom nijako nevynikáme alebo to nepovažujeme za nič zásadne podstatné, darčeky pre partnera sú vec, nad ktorou premýšľame, do ktorej sme ochotní investovať energiu a trebárs aj nejakú tú dobu príprav. Je to možno malichernosť a prízemná záležitosť, ale keď chceme druhého nielen obdarovať, ale aj potešiť, je to známka veľkej lásky.

Nemenili by sme. Každého občas napadne, aký by bol vzťah s niekým iným, ako by to bolo byť znova single. U toho pravého ale vieme, že hoci sú ostatné ponuky sebelákavejšie, nestoja za to ich využiť za cenu jeho straty. Neznamená to, že by sme na nič iné ani nepomysleli. Znamená to, že si nevieme predstaviť lepšiu variantu usporiadania nášho života, než je teraz.