Čo a prečo s egrešom

Snáď každý máme v rodine záhradku, kde sa kríky alebo stromčeky egreša vyskytujú. Sú relatívne nenáročné na pestovanie, tak prečo ich tam nemať... ale okrem toho, že si egreše sem tam cez leto zobneme, málokedy využijeme naplno ich potenciál. Jeho plody sú pritom úplne skvelé na očistu tela, obsahujú toľko zdravých látok, že sa zahanbia mnohé konzumovanejšie ovocia a čo je úplne vynikajúce - tepelnou úpravou o svoju účinnosť neprichádza. Zoznámte sa s egrešom o trošku viac!

Sezóna egreša je na spadnutie, tak by bolo vhodné si rozmyslieť, čo s egrešom vlastne robiť. Sadiť môžeme tieto kríky na jar aj na jeseň, plodiť nám budú okolo júla (s dozrievaním ovocia je to v súčasnej dobe klimatických výkyvov čím ďalej ťažšie).

Poznáme cez päťdesiat odrôd egreša, delia sa podľa veľkosti aj sfarbenia plodov (biele, zelené, žlté, červené). Príbuzné sú s ríbezľami, s ktorým sa často aj na záhradkách vyskytujú ako susedia, majú totiž podobné nároky na pestovanie i kvalitu pôdy.

Čo obsahuje a s čím nám pomáha?

Egreš je neuveriteľným zdrojom vitamínov, predovšetkým vitamínu C. Obsahuje ho v obrovskom množstve, ale to nie je zďaleka všetko. Z vitamínov ďalej obsahuje B, E a provitamín A. Nabitý je tiež minerálmi, ide predovšetkým o horčík, železo, draslík, fosfor, vápnik, zinok alebo napríklad meď a kremík. Tým to ale zďaleka nekončí.

Vďaka tuhšej šupke obsahuje egreš nebývalé množstvo vlákniny, ale tiež nenasýtených mastných kyselín, takže krásne prospieva aj nášmu mozgu. Vďaka svojmu zloženiu nám teda pomáha s

• Trávením a zažívaním, uvoľňuje zápchu
• Pôsobí proti močovým a obličkovým kameňom a piesku
• Uzdravuje obličky
• Pomáha s reguláciou vysokého tlaku
• Zlepšuje kardiovaskulárny systém, reguluje tlak
• Priaznivo pôsobí na stav tepien a ciev
• Obsahuje antioxidanty, teda bojuje proti voľným radikálom
• Neobsahuje moc cukru
• Vie regulovať produkciu inzulínu

Špecifiká pestovania

Egreš viac než iné ovocie toleruje (polo) tieň, priame slnko mu nerobí moc dobre. Má rád ťažšie pôdy, tie suché a ľahké síce tiež zvládne, ale menej plodí. Ak máme stromček egreša, musíme ho podoprieť po celej jeho výške, inak neunesie váhu svojich plodov. Musí okolo neho dostatočne prúdiť vzduch, záhradky chránené múrmi, ale napríklad tiež lesmi okolo nie sú pre egreš nič moc - pri nedostatočnom prevzdušnení trpia plesňami. Egreš je potrebné prerezávať - omladzovať, inak sa rýchlo vyčerpá a zostarne nám.

• Zbieranie egreša nie je nič pre arachnofobikov. Vo vetvičkách egreša sa veľmi páči rôznym druhom pavúkov a pri zbere na ne môžeme naraziť častejšie, než by sa nám páčilo.

Ako ho vlastne jesť?

Egreš má pár nevýhod, medzi ktoré patrí predovšetkým celkom tuhá šupka (keď nevychytáme tú najvyššiu zrelosť) a drevnatá stopka, ktorú nie je úplne jednoduché odkrútiť. Veľa ľudí to potom rieši tak, že z egreša len „vycucne“ sladké vnútro. To je ale škoda, pretože práve v šupke sa nachádza podstatná časť prospešných látok. Ideálne tak je nechať egreš dozrieť na maximum a konzumovať ho čerstvý. Ďalej však môžeme:

• Pripravovať džemy a kompóty, tepelnou úpravou vitamíny z egreša nevymiznú. Egreš navyše obsahuje toľko pektínu, že sa zvládne zahustiť sám.
• Egreš odšťavovať (ale pozor! Práve obsah pektínu vedie k upchávaniu drobného sitka odšťavovačov, na egreš je lepšie použiť tie šnekové!). Zvyšnú šupku potom môžeme použiť napríklad do smoothies, buchiet, šalátov…
• Smoothies sú všeobecne dobrý nápad, len je potrebné ich riediť, egreš veľmi zahustí.

Egrešový čaj: má protizápalové účinky, pôsobí priaznivo pri PMS. 20 g usušených očistených lístkov egreša zalejeme pol litrom vriacej vody a necháme 10 minút stáť. Môžeme dosladiť napríklad medom alebo ovocným sirupom (poprípade egrešovou šťavou).