Teenager a ako môže online správanie ovplyvniť jeho budúcnosť

Internet využíva drvivá väčšina puberťákov na zábavu, komunikáciu (a niečo málo i na štúdium). Ale to, čo sa môže javiť ako úplne nevinný status na sociálnej sieti, môže byť rozhodujúcim faktorom v budúcnosti - napríklad pri žiadosti o prácu. Čo by sme ako rodičia mali o online svete vedieť a ako by sme to mali vysvetliť našim deťom?

Internetové a technologické znalosti a schopnosti našich detí často mnohokrát prevyšujú tie naše, a to je v poriadku. Čo však v poriadku nie je je to, keď ako rodičia online život našich detí ignorujeme. Bohužiaľ, sami by sme mali získať povedomie o tom, čo sa na internete deje, a ako zabrániť našim deťom, aby sa zúčastnili niečoho zlého. To, že sme sami vyrástli v úplne inom svete, neznamená, že si toho súčasného nemusíme všímať.

• Náš online život môže ovplyvniť (a ovplyvňuje) náš život pracovný. Skoro každý náborový pracovník, personalista, HR špecialista a podobne si pri posudzovaní životopisu človeka, ktorý sa uchádza o prácu, preklepne jeho verejne dostupné online informácie, a to vrátane sociálnych sietí. A na nich je toho verejného viac, než by sme si mysleli.

• To môžete skúsiť sami. Otvorte si v prehliadači anonymné okno (aby ste neboli nikde prihlásení a mohli sa pozrieť na profily svojich detí očami cudzieho človeka) a vyhľadajte si meno vášho dieťaťa. Pozrite sa na jeho facebookovú stenu a uvidíte to, čo uvidí personalista alebo ktokoľvek cudzí.

• Prečo je to dôležité? Okolo sedemnástich osemnástich rokov už môže vaše dieťa reálne zvažovať, kam sa bude hlásiť do práce, ak ho nečaká vysoká škola. A všetko, čo vypublikuje online, sa môže prejaviť na rozhodovaní, či ho do práce vezmú, alebo nie.

Nepublikujte niečo, čo by niekto nemal vidieť. Či už ide o jedného kamaráta, rodiča, nadriadeného atď. Dieťa by sa malo vždy samo seba opýtať, či je v poriadku to, čo publikuje. Mimochodom nie je ojedinelé, že niekto dostane vyhadzov za to, čo zverejní. Keď sa jeden deň hodíte maród a voláte do práce, že ste vlastne na umretie a vážne nemôžete prísť, a ten istý deň večer vypublikujete fotografie z veľkej party (alebo ste na nich označení), môže to zaváňať dosť veľkými nepríjemnosťami.

Neignorujte nastavenie súkromia. Defaultné, teda predvolené nastavenie je väčšinou v prospech zverejňovania príspevkov čo najďalej. Venujte chvíľu zisteniu, čo všetko sa dá na sociálnych sieťach nastaviť - kto uvidí príspevky, kto môže vkladať príspevky na vašu stenu atď. Je toho veľa, ale môžete tak predísť vystavovaniu informácií cudzím ľuďom. Napríklad - máte kamarátov, ktorí vás neustále niekde označujú? A viete, že môžete vziať ostatným právomoc to robiť? A urobte to čo najskôr, pretože vo väčšine prípadov nemôžeme aplikovať zmeny na už publikované príspevky.

Sociálne siete nie sú zas až tak zlé. Zakázať ich nemá cenu a ani to nie je vhodné, bez nich sa dnes skoro nikto nezaobíde. Navyše sledovaním správnych skupín, ľudí alebo organizácií sa môžu deti dozvedieť veľa vecí. Napríklad prostá vyhľadávacia formulka „How to...“ (doplňte čokoľvek) nám zaistí, že si zistíme, ako upratať domácnosť alebo ako pristáť s lietadlom. Dokumenty, návody a poučenia sú všade okolo, nie len hrozby.

Všetko môže byť verejné. Čo sa raz ocitne online, môže byť verejné kedykoľvek. Keď už nastavíme súkromie tak, že nikto nesmie nič zdieľať a my sami zdieľame len so skupinou priateľov, nikde nie je napísané, že aj naši priatelia majú svoj online život (do ktorého patríme) dostatočne pod kontrolou. A keď už nič iné, keby nám chcel niekto naozaj škodiť, môže urobiť tzv. Print Screen obrazovky (áno, toto tlačidlo má každá klávesnica a vie to každý telefón), urobiť kópiu displeja a uložiť a zdieľať tak informáciu, obrázok alebo fotku, ktorú sme označili ako súkromnú. Takže sa vraciame k bodu jedna a trošku ho modifikujeme - nepublikovať, neposielať a nezdieľať nič, čo by nám vadilo, keby „uniklo“.

Naša vlastná online prítomnosť. Pre bezpečie našich detí by sme sa my sami mali dozvedať viac o hrozbách, nástrahách a nastaveniach, ktoré vládnu online svetu. Pretože deti technológie síce ovládajú, vplyv a následky ich užívania im ale dochádzať úplne nemusia.