Strach z toho, čo nám uteká, aneb Syndróm FOMO

Strach z toho, o čo prichádzame, že nám niečo uniká. To je syndróm FOMO, alebo skratka z anglického výrazu fear of missing out. Ak sme v životnej fáze, keď budujeme významné kontakty, utvárame svoju pozíciu v živote a digitálne technológie nám nie sú cudzie, patríme do najohrozenejšej kategórie. Tento syndróm má podobné príznaky, ako úzkosti, a spôsobujeme si ho jednou z najrozšírenejších foriem nelátkovej závislosti. Ako? No predsa sociálnymi sieťami.

 Zdieľanie nášho života a sledovanie životov ostatných na sociálnych sieťach so sebou nesie síce mnohé pozitíva, nadviažeme kontakty s ľuďmi, s ktorými by sme sa nevideli, všetkým sme bližšie a na dosah, otvárajú sa nám obzory poznávania ... ale je toho jednoducho moc. Valí sa na nás záplava informácií a zážitkov, až to vyzerá, že my sami vlastne nemáme dostatočne kvalitný a pestrý život. Nestravujeme sa v moderných reštauráciách, nevieme o posledných trendoch, necestume tak, ako by sme "mali". A najhoršie na tom je, že sme s tým boli na nejakú dobu spokojní!

 Než sme objavili, koľko detí majú naše spolužiačky, a ako šťastné majú rodiny. A tí, ktorí deti nemajú, zase cestujú po svete, majú skvelé práce a nádherné bývanie. A medzitým vidíme správy o diétach, autách, ktoré si nemôžeme dovoliť, o tom, aké sú krásy Slovenskej krajiny i celého sveta, ktoré nás doteraz nenapadlo objavovať. A tak trávime čas na internete, na sociálnych sieťach, aby nám aspoň nič neušlo, keď už nemáme "nič" vlastné.

 Pozlátko sociálnych sietí

Lenže pozor. Sami poznáme proces, ktorý predchádza publikovaniu príspevku. Starostlivo volíme ako situáciu, tak načasovanie a farebný filter. Prečo? Pretože chceme tú realitu, ktorá zďaleka nie je tak vzrušujúca a naplňujúca, obrazne i doslova prifarbiť. A tak to, čo my sami konzumujeme, keď sa na stenu sietí pozeráme, je prikrášlená realita tých najlepších a najfotogenickejších momentov ostatných. A prizmou toho porovnávame sami tú svoju. Veľa momentov sme si zvykli natáčať, miesto aby sme ich prežívali. Veľa vzrušujúcich okamihov livestreamujeme, než aby sme sa sústredili na to, čo sa naozaj deje.

Nejedná sa ale len o sociálne siete. Na internete sa toho deje toľko, že nám často pripadá zostať informovaní, než napríklad ... ísť spať. A tak nám táto forma netolismu, nelátkovej závislosti, začína nabúravať ako psychické, tak fyzické zdravie.

 Pred internetom

FOMO je syndróm, ktorý v odborných kruhoch nie je zďaleka ničím novým. Svetom psychológie, ale aj marketingu, rezonuje už roky. Problémom všadeprítomnosti internete je, že sa k nám dostávajú informácie, ktoré by sme normálne v takom množstve nemali šancu zistiť. Teraz vieme o všetkých manželstvách, ktoré uzavreli naši bývalí partneri, o všetkých krajinách, ktoré navštívili spolužiačky, deťoch, ktoré nie sú nič než učinený poklad, dovolenkách, knihách a vzdelávaní, autách, domoch, šperkoch, zásnubách ... znie vám to povedome? FOMO nám velí nielen to všetko vedieť, ale tiež sa tomu "vyrovnať". Chceme byť rovnako obdivovaní, milovaní a uctievaní, ako naše instagramové modly.

 Príznaky FOMO

Sú podobné, ako u všeobecnej úzkosti. Patrí medzi ne všeobecné neurotické správanie, ako je ohrýzanie nechtov, svrbenie kože, nervozita, dýchavičnosť, zrýchlený tep, v práci a v živote potom nepozornosť, odkladanie úloh, neschopnosť sa sústrediť ... proste niečo, čo je tak neuchopiteľné a zamieňané s "obyčajným" stresom, že si často neuvedomíme, že ide o problém závislosti.

• Ako u všetkých závislostí, je potrebné zistiť, či sa o závislosť jedná. Ako? Svoju "drogu" pokusne vysadíme. Skúste si to sami - na týždeň, dva, mesiac ... používať internet len na získavanie relevantných informácií (napríklad kedy nám ide električka alebo čo hrajú v kine) a na sociálne siete zabudnúť. Skúsiť si neodpovedať na všetky správy hneď, treba mať od deviatich od večera vypnutá dáta aj wifi. Polialo vás horúco len pri tej predstave? Možno to nie je dobrá správa.

 Čo keď je to nad naše sily?

V prípade, že sociálne siete prevzali vládu nad naším životom a my sa cítime bezcenní, nedostatoční a podpriemerní, máme pre vás prekvapenie. Nemôžu za to sociálne siete. Neistota a nešťastie sa usídlili niekde hlboko v nás a my sa v ňom len utvrdzujeme tak, že si predstavujeme, ako ostatní žijú svoje životy lepšie. V takom prípade si zarábame na depresiu alebo iné psychické abnormality. Návšteva odborníka - psychológa, je na mieste. Nezabudnite na citát, ktorý predniesol americký herec Will Smith.

„Príliš veľa ľudí míňa peniaze, ktoré nezarobili, za veci, ktoré nepotrebujú, aby urobili dojem na ľudí, ktorých nemajú radi“

Presne k tomu nás ale FOMO núti. Žiť život tak, aby sa páčil ostatným, nie tak, aby sme s ním boli spokojní my sami. A nad tým sa treba zamyslieť.