Najbežnejšie príčiny krachu vzťahu

Hoci je veľa ľudí, ktorí prisahajú na single život, prirodzenosťou človeka je prahnúť po intimite, po vzťahu, po živote vo dvojici. Ale všetko je o trošku zložitejšie, než to na prvý pohľad vyzerá, a často je to aj zložitejšie, než čakáme a ako by sa nám páčilo. Štatistiky rozvodovosti hovoria samé za seba, štatistiky toho, prečo vzťah skončí ešte pred manželstvom, budú podobné. Aké sú najčastejšie veci, ktoré vzťah s istotou zakaždým zabijú?

Strata dôvery. Ak svojmu partnerovi od začiatku neveríme (alebo on nám), asi máme všetci dosť rozumu na to, aby sme sa s takým človekom nepúšťali ľudovo povedané do väčších akcií. Lenže takéto veci vyplavujú na povrch postupne. Dôvera je jedna z najťažších vecí, ktorú si môžeme zaslúžiť a udržať. Pretože je veľmi krehká. A zahŕňa vo vzťahu všetko - od finančných záležitostí po emocionálnu zraniteľnosť. Keď zistíme, že náš partner polovicu úspor nenávratne a zle preinvestoval, ale nejako nám to opomenul povedať... čo budeme robiť? Bohužiaľ, toto nepostrážime. Ale akonáhle dôveru k partnerovi stratíme, je extrémne ťažké (skoro až nemožné) ju získať späť.

Nevera a žiarlivosť. Paradoxne často vzťah zničí neopodstatnená žiarlivosť, samotná nevera ho môže posilniť. Aj keď je nevera extrémne zraňujúca, nepodložené obviňovanie z nej má negatívny dopad tiež. Maže zo vzťahu intimitu, posilňuje nedôveru a zväčšuje dištanc, ktorý medzi sebou dvaja majú. Ťažko sa dokazuje niečo, čo nie je. A v každom vzťahu by mala platiť prezumpcia neviny. Partner, ktorý je prehnane žiarlivý a toho druhého obviňuje z vecí, ktoré nie sú, má s najväčšou pravdepodobnosťou problém sám so sebou. Možno ide o zlú skúsenosť, nízke sebavedomie alebo patologickú nedôverčivosť, paranoju. Tak ako tak je život s týmto veľmi ťažký. A niekedy nemožný.

Problémy v komunikácii. To, čo jeden považuje za normálne, je niekedy nutné druhému povedať a vysvetliť. Nie všetko, čo je automatické pre nás, je automatické pre druhých. Iné výchovy, povahy, osobnosti atď. nás sformovali do ľudí, ktorí majú iné komunikačné nástroje aj štandardy. Ak máte pocit, že každý „hovoríte iným jazykom“ a vzájomne si nerozumiete, nepočujete, čo ten druhý hovorí, je to problém. Nemôžete s ním robiť nič iné, než zapracovať sami na sebe a svojej vlastnej ochote druhému porozumieť. Nie vždy to ale ide.

Nerovnováha. Je normálne, že vzťahy nefungujú v žiadnej oblasti 50:50. Ale prevaha by nikdy nemala byť dlhodobá a jednoznačná. Nedostatok rovnováhy vo vzťahu stretáva často mladé páry, páry s malými deťmi alebo naopak sa starnúcimi rodičmi, ktorí potrebujú starostlivosť a čas. Nerovnováha nastane, keď jeden alebo obaja partneri prestanú mať vzťah ako prioritu. Prestanú si navzájom poskytovať oporu, berú obeť toho druhého ako samozrejmosť. Ako príklad nerovnováhy je trávenie sviatkov alebo dovoleniek len s jednými rodičmi, keď sa svojim koníčkom venuje iba jeden z partnerov alebo sa len jeden z partnerov venuje deťom.

Nekompatibilita. Protiklady sa možno priťahujú, ale vrana k vrane sadá. Základná kompatibilita v esenciálnych veciach je nevyhnutná - vo svetonázore, výchove, viere, financiách atď. A kde nie je, tam sú rešpekt a schopnosť kompromisu viac ako nutné. Niekedy je to jednoducho tak, že sa k sebe dvaja proste „nehodia“.

Tyranské správanie. Emocionálne, fyzické alebo ekonomické týranie alebo zneužívanie nikdy vzťah neposilňuje, rozhodne teda nie ten zdravý vzťah. Disrešpekt, ponižovanie, obmedzovanie, ubližovanie... to nie je nič, na čom vzťah založiť alebo s čím zotrvať. Tyranské správanie možno môže prehlbovať patologickú závislosť, ale tomu nemôžeme hovoriť vzťah. Dôvera, intimita a láska mizne s každým ubližujúcim slovom, až nakoniec zostane len bolesť a strach.