Buďte sebavedomí a myslite to vážne

Ak sme medzi ľuďmi neistí, ostatní to spoznajú a pri len trošku menej šťastnej povahe toho budú zneužívať. To, ako sami seba hodnotíme je v značnej miere ovplyvnené našim okolím a tým, ako sa k nám kľúčoví ľudia chovali v kľúčových chvíľach a obdobiach nášho života. Ale neskôr, keď už sa vymaníme zo závislosti na okolí, máme aj svoje vlastné sebavedomie v rukách. Našťastie je sebaobraz niečo, čo môžeme podporovať sami.

Všetci dobre vieme, že keď to nie je pravda, nikto nám to neuverí - a z hraného sebavedomia sa stane vlastnosť, ktorá je ostatným na smiech. Preto musí sebavedomie vychádzať zvnútra. A čo pre to môžeme robiť?

Začneme zľahka... môžeme popracovať na vizuálnom dojme, ktorý na ostatných robíme. Pretože keď stúpame v očiach ostatných, stúpame i vo svojich - a naopak. Zdravý životný štýl, cvičenie a tak ďalej majú rozhodne pozitívny vplyv na to, čo si sami o sebe myslíme, notabene keď vďaka tomu zvládneme aj iné aktivity lepšie ako mnohí ostatní. Ale - poznáte anglickú poučku „dress to impress (yourself)“? Obliekaj sa, aby si urobil dojem (sám na seba). A je to odskúšané. Nájsť si vlastný štýl, ktorý bude korešpondovať s našou osobnosťou, je veľký krok, ktorým odmietneme hrať podľa pravidiel ostatných, a nastolíme si tie svoje. Pracujete z domu, staráte sa o rodinu a cítite sa najlepšie v teplákoch a mikine? Noste ich. Nepracujete v kancelárii, ale napriek tomu rada nosíte puzdrové šaty, sukne a podpätky? Noste ich! Aj v miestach, kde máte daný dress code, sa dá kúzliť. Vzhľad je veľmi intenzívne vyjadrenie osobnosti, nájdite svoj a nenechajte sa zviklať rečami, že „by ste ne/mali“...

Hovorte nie a stojte si za tým. Klišé „naučiť sa hovoriť nie“ je jedna z vecí, ktorú je veľmi ťažké zvládnuť. Pretože niekedy sa ho naučíme až ako sebaobranu - povedali sme toľkokrát „áno“, že sa v nás niečo zlomí a začnete hovoriť „nie“ aj veciam a ľuďom, ktorí si to nezaslúžia. Dávkovať sami seba a to, čo ste schopní a ochotní urobiť pre ostatných je vlastne absolútne nevyhnutné pre váš vlastný osobný život, vašu psychiku, ale aj pre ostatných. Jedine vaše „nie“ im dá hranice toho, ako veľmi vás môžu vy(zne)užívať. A možno budete prekvapení, že nato, aby si vás okolie vážilo, nie je potrebné mu vo všetkom vyhovieť, naopak. Je potrebné vedieť, kedy sú nároky okolia len pohodlnosťou a zvykom - takým, ktorý sme zapríčinili svojím vlastným správaním. Keď pre ostatných urobíme čokoľvek, kto by si na to nezvykol?

Oslávte vlastné historické triumfy. Keď budete mať chvíľku, skúste sa na svoj život pozrieť spätne. Máte schované blahoželania k narodeninám alebo iné pripomienky toho, čo bolo? Píšete si denník? Máte celý „pamätný šuplík“? Pripomeňte si, čo všetko sa vám v živote podarilo, kto vás má rád. A neprepadajte melanchólii z toho, že niečo skončilo, to, že sú veci iné, neznamená, že sú horšie. Urobili sme v živote mnoho rozhodnutí, ktoré nás posunuli, vďaka ktorým sme tým, kto sme. A niekedy to nebolo ľahké. Oslávte všetko to, čo ste dobre už urobili, aj to, čo ste mohli kolosálne pokaziť, ale nepokazili, odmeňte sa hrejivým pocitom za všetko, za čo by ste sa mali mať radi.

Odmietnite pochybnosti ostatných. Určite to poznáte - máte plán. I prípadne len malinký, napríklad zájsť si na večeru tam a tam (nemusí ísť zrovna o vybudovanie firmy vašich snov). Poviete o svojom pláne kamarátke. Ona vám na to povie, nech tam nechodíte, že jej známa hovorila, že je to drahé a zďaleka nie tak dobré, navyše je tam príšerná obsluha. A ako to dopadne? Nepôjdete. A to je práve tá chyba - ak nám ľudia radia, radia na základe vlastných skúseností, preferencií a chutí. Čo keď vám by tam chutilo? Čo keď by zrovna vám ceny nepripadali premrštené? A čo keď „príšerná obsluha“ znamenala, že napomenula rodičov nezbedného dieťaťa, aby si ho lepšie strážili? Vlastná skúsenosť je nenahraditeľná - a ak ju urobíte zlú, budete vedieť - nie len vedieť o niekom, kto hovorí, že vie.

Pozor na a priori negatívnych ľudí. Niektorí ľudia nekritizujú vás, v ich negativizme voči vám nie je vlastne nič osobného. Je to ich životný postoj, za ktorým sa mnohokrát skrýva veľmi smutný príbeh, niekedy ale aj jednoducho len prirodzená povaha. Takých ľudí môžete chápať, ale nepotrebujete ich mať okolo seba. Pretože sebavedomie je ako skala - spadnúť dole je vlastne jednoduché, ale vyliezť hore chce úsilie, snahu a dobré istenie.