Ako prinútiť mužov, aby poslúchali?

To, že mužský a ženský mozog nefungujú rovnako, už je stará známa vec. Dokonca vedecky podložená. A to je v poriadku - lenže moderná doba nás núti čím ďalej tým viac, aby sme si navzájom porozumeli. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to nič, čo by bolo v ľudskej histórii zrovna prirodzené, nie je to tak dávno, čo muži a ženy prestali tráviť svoje dni oddelene. A tak sa musíme učiť. Hovoriť, počúvať, formulovať, poznať stratégiu.

Okienko histórie

Od prírody sú muž a žena samec a samica. A ako je to aj inde v prírode, každý je prispôsobený plniť svoju úlohu ako v reprodukcii, tak vo vzájomnej interakcii a starostlivosti o potomstvo. Ešte sto rokov naspäť bola výchova detí „ženská záležitosť“ a do tej doby to nebolo inak. Dnes to inak je. Rovnaké príležitosti, rovnejšie práva a povinnosti, vzdelanie, práca ... muž a žena sa stali partnermi. Ktorí spolu jednoducho musia komunikovať, aj keby nechceli (ale našťastie chcú). Lenže príroda nás vybavila každého trošku inak.

Muži versus ženy

„Rozhodli sme sa renovovať kuchyňu. Strašne ma to bavilo, nosila som domov rôzne vzorkovnice, zvažovala všetko od provence štýlu po postmoderný sterilný priestor typu loftu. Manžel sa absolútne nezapájal, na všetko mi povedal - to je jedno, veď to vyzerá všetko rovnako! Pochopila som to teda tak, že mi nechal voľnú ruku, tak som komunikovala s architektkou a jedného dňa nám doviezli novú kuchynskú linku. A manžel šalel - čo blázniš, je to strašne škaredé, veď to vyzerá ako pitevný stôl! Na to som samozrejme poznamenala, že som sa vážne snažila ho do výberu dizajnu zapojiť, ale on nereagoval, bol otrávený atď. A tak sa strhla najväčšia hádka v našej manželskej histórii.“

Jana, 36

Zdá sa, že nikdy sa neprejavia rozdiely medzi mužmi a ženami viac, ako keď ide o komunikáciu na veľkú tému. A vďaka dôkazom o biologických odlišnostiach medzi mužským a ženským mozgom môžeme definovať niekoľko zásadných rozdielov.

• Ženy majú väčšie prepojenie ľavej a pravej hemisféry, čo súvisí so skutočnosťou, že slová interpretujú obe pohlavia rovnako, ale väčšie významové celky (ako napr. vety) už rozdielne.

• Ženy využívajú väčšiu časť mozgu vo väčšej intenzite (práve vďaka vyššiemu počtu spojení medzi bunkami), preto napríklad tiež potrebujú o trochu viac spánku než muži.

• Muži sú lepší v interpretácii výrazov tváre, ktoré môžu znamenať ohrozenie (zlosť, agresivita). Akonáhle ide o priamočiare udalosti, situácie alebo ľudí, majú muži oveľa väčší prehľad.

• Muži a ženy prežívajú inak stres. U mužov sa prejavuje viac zmenami fyzického stavu, ženy zažívajú skôr úzkosť.

• Ženy si lepšie pamätajú, muži lepšie chápu súvislosti. A to nie je žiadna urážka ani jedného z pohlavia!

A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Už teraz je však jasné, že vzájomné porozumenie môže byť trošku oriešok, hoci boli všetky informácie vyrieknuté. A keďže sú to práve ženy, ktoré majú vyššiu potrebu komunikácie, prinášame vám zoznam drobných zmien v stratégii, ktoré vedia zabezpečiť vyššiu pravdepodobnosť toho, že budú naše slová a myšlienky vypočuté - že informácie jednoducho dorazia na miesto určenia. A my si nebudeme pripadať, že hovoríme do duba.

Ako na to?

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že rozdiely v spôsobe komunikácie vôbec existujú. Že to, že niečo povieme, ešte neznamená, že to bolo prijaté a spracované očakávaným spôsobom. Že môžeme hovoriť moc, málo, v nevhodnej dobe alebo zle.

• Iste vás napadne - a prečo my? Prečo by sme my sa mali učiť správne komunikovať? A nie tí naši chlapi? Aká je toto spravodlivosť? Odpovedí je viac a ani jedna nie je úplne fér. Sme to my, kto zlou komunikáciou viac trpí. Sme to my, kto máme tú schopnosť svoju komunikáciu prispôsobiť. A konečne sme to my, ktoré čítame tento článok - ktoré si nedostatky v komunikácii uvedomujeme a chceme ich zlepšiť. Tak je to bremeno práce aj o trošku viac na nás.

Dajte vedieť dopredu. Vďaka vyššej hladine dopamínu neurotransmiteru, ktorý pôsobí v časti mozgu zodpovednej za reč, jazykové schopnosti a pamäť, spracovávajú ženy verbálne odovzdané informácie o trochu efektívnejšie (zvlášť v mladom veku). Preto je dobré muža na vážnu konverzáciu pripraviť. Dajte vedieť, že s ním chcete hovoriť o niečom zásadnom, čo si vyžaduje jeho plnú pozornosť (ale neľakajte ho obvyklým „Musíme si pohovoriť“ dva dni dopredu!). Môžete ho tiež nechať, nech vyberie čas, kedy sa mu to bude hodiť a nebude ho nič rozptyľovať.

Nebojujte s rozptýlením. Muži, a to iste už máte odskúšané na vlastnej koži, v multitaskingu zrovna nevynikajú. Čo je výhoda, ženy zase nie sú schopné sa venovať jednému problému dlhodobo naplno. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, keď dôjde na komunikáciu, je na žene, aby zvážila, či sú okolité vplyvy moc rušivé. Ak začneme konverzáciu, keď sa partner pozerá na televíziu, surfuje na internete, číta alebo nedaj Bože pracuje, nikdy sa nám nedostane jeho plnej pozornosti.

Začnite pozitívne. Nie vždy je problém problémom, keď ste na neho dvaja. „Pretože ma nikdy nepočúvaš, skúsime to dnes inak.“ To nie je najlepšia otváracia fráza (a k tomu všetkému obsahuje slová, ktoré ničia vzťahy!) Veta „V našom vzťahu je záležitosť, ktorú viem, že spolu vyriešime. Rada by som sa s tebou porozprávala, ako najlepšie na to.“ je tak nejako oveľa príjemnejšia. Cítite to? A pritom obe hovoria vlastne to isté...

Musíme povedať, čo naozaj chceme. Muži sú proste od prírody naprogramovaní na to, aby vyriešili problém, keď im je predostretý. (Ruku na srdce, bez toho by sa žiadna žena nezaobišla!) Niekedy ale chceme na muža len vychrliť našu frustráciu a potom sme naštvané, že neodpovedal tak, ako by sme si predstavovali (aj keď samy vlastne nevieme, ako by to malo byť). Seba i svojho partnera môžeme upokojiť vetou: „Riešim taký a taký problém, bola by som rada, keby si si ho vypočul a spolu s ním aj niekoľko spôsobov jeho riešenia, o ktorých uvažujem. Budem rada, keď mi pomôžeš vybrať to najlepšie, alebo mi poradíš iné, ktoré ma nenapadlo.“ A všetci vedia, na čom sú. Muž vie, že teraz bude počúvať a analyzovať, vy viete, že máte priestor rozprávať.

A hovoriť to, čo si myslíme. S inotajom, naznačovaním a záhadnými výrazmi tváre sa ešte žiadna žena moc ďaleko nedostala. Ženy na vyjadrovanie sa používajú veľa prostriedkov, z ktorých slová nie sú to najpodstatnejšie. Výraz tváre, tón hlasu, reč tela, to všetko dokresľuje obrázok oznámení, ktoré sme chceli dať. Lenže... interpretovať tak veľa indícií, to je multitasking non plus ultra. Takže musíme hovoriť, čo si myslíme. Bohužiaľ. Nie sme na to zvyknuté, nie je nám to príjemné, ale inak svojho dosiahneme ťažko. „Ja po ňom nechcem, aby vypratal umývačku, ja po ňom chcem, aby poznal, že som unavená, a pomohol mi!“ povie niekedy každá žena, ale zároveň sa svojou únavu snaží maskovať všetkými možnými spôsobmi. Môžete povedať, že máte za sebou ťažký deň a ste unavená.

Každé slovo za stovku. Čo to znamená? Ženy rady ilustrujú svoju myšlienku zbytočnými prídavnými menami, veľmi obraznými vyjadreniami a trefnými opismi alebo historkami. Keď formulujeme výčitku, je dobré si predstaviť, že nás každé slovo stojí stovku (napríklad). To nás donúti vyjadrovať sa úsporne a efektívne - a dostatočne presne.

Zostať pri téme. Epická šírka a kontext, to sú jedny zo slabých stránok ženskej komunikácie. Partner si možno na minuloročný MDŽ naplánoval golf s kolegami z práce, ale to nemá nič spoločné s nezaplatenou čiastkou za detský tábor, o ktorej sa práve teraz bavíme. Hoci by sa nám veľmi chcelo to pripomínať, tieto dve veci spolu jednoducho nesúvisia a nie je fér ich komunikačne dávať dohromady. Zanedbaný MDŽ už si svoju chvíľku slávy odbil.

Ukončite konverzáciu, skôr ako skončí sama. Poznáte ho. Viete, že nepočúva, že je unavený, znudený alebo myšlienkami inde. Možno sa to nezvládne naraz, možno bude chcieť téma viac krátkych konverzácií, nie len jednu dlhú. Ak vidíte, že vaše slová nepadajú na úrodnú pôdu, zastavte konverzáciu. Partner ocení, keď mu poviete, že sa o tom môžete porozprávať inokedy, keď vidíte, že už toho bolo veľa. Ideálne je takúto konverzáciu skončiť bez urazenosti, výčitiek alebo uštipačných poznámok. Situácia je, aká je, a ak ju chceme vyriešiť, musíme byť v riešiacom móde obaja.

Zhrňte to. Keď už sa dostanete k záveru, ku ktorému bolo treba dôjsť, ešte raz celý výstup konverzácie zhrňte v pár vetách. Záverečné resumé je základom úspešnej komunikácie všetkých typov, od terapeutických po pracovné, a tá partnerská nie je žiadnou výnimkou. Ujasníte si tak, či ste naozaj došli k rovnakému záveru.

• Dobrá správa na záver! Rozdiely v komunikácii sa počas rokov stierajú. Ako ženy a muži starnú (spolu), začnú sa oveľa viac podobať aj ich myšlienkové pochody. Je to spôsobené ako biologicky (útlmom produkcie pohlavných hormónov a súvisiacimi javmi), tak tým, že sa za tie roky jednoducho poznáte a naučíte sa jeden na druhého presné finty a celý komunikačný manuál. Všetko je o našej trpezlivosti!