6 výstražných znamení blížiaceho sa nervového zrútenia

Mnohí z nás si počas života osvojili mechanizmy, ako sa vyrovnávať so stresom. Cvičíme, chodíme na terapie, relaxujeme, meditujeme, hovoríme s partnerom, priateľmi a tak ďalej. Ale pár z nás nie. Alebo je stresu toľko, že už bežné metódy na jeho uvoľňovanie nestačia. A my sa, rovnako, ako tá žaba v pomaly sa ohrievajúcej vode, necháme uvariť až do stavu, kedy prekonáme nervové zrútenie. Bohužiaľ, často je potrebné jedno prekonať, než začneme venovať pozornosť varovným signálom. Aké to sú? O čom by sme si mali prestať myslieť, že „je to vlastne v poriadku“?

Dnešná medicína už pojem nervového zrútenia veľmi nepoužíva. V minulosti to bolo iné, to sa ním označovalo všetko, čo malo čo robiť so psychikou a nebolo v poriadku. Dnes vieme, že takéto zrútenie môže byť výsledkom úzkostí, stresu, depresií, syndrómu vyhorenia, panickej poruchy, schizofrénie... Hoci samotné zaradenie a diagnostika mentálneho zrútenia je na zodpovedných osobách, vždy je lepšie, keď k nemu nedôjde.

Ako sa hovorí, keď hodíte žabu do vriacej vody, vyskočí. Keď ju dáte do studenej a pomaly ju zahrievate, nechá sa uvariť. Zrútenia vyzerajú, ako by prišli znenazdajky. Ale voda sa varí dlho - ako teda poznáme, že je na čase niečo radikálne zmeniť?

Máme psychické problémy, ktoré nie sú ľahko ovládateľné. Keďže sú zrútenia spájané s diagnostikovanými psychickými poruchami, neberte úzkosti, depresie ani iné stavy na ľahkú váhu. Pravidelné kontroly, záznamy o pocitoch a hlavne úprimnosť k svojmu lekárovi a terapeutovi, to všetko je absolútne nevyhnutné pre prevenciu mentálneho zrútenia.

Náš život bol nedávno mimoriadne stresujúci. Možno nám alebo našim blízkym diagnostikovali obávanú chorobu, dostali sme vyhadzov z práce, rozvádzame sa, prišli sme o niekoho milovaného (snáď ale nie všetko naraz)... a my sme to jednoducho museli zvládnuť. Museli. Ale ak sa nám vynorí sem tam na mysli obava, že si nespomíname, kedy sme vlastne naposledy jedli, že sotva spíme alebo sme strašne schudli (pribrali), je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Keď je toho na nás moc, a je toho na nás moc prvýkrát, nikdy nevieme, ako budeme reagovať a ako bude reagovať naše telo.

Keď zažívame záchvaty paniky alebo zvažujeme samovraždu. Záchvaty paniky a úzkosti nie sú štandardným duševným stavom. A ak sa dostaneme do situácie, kedy nám samovražda nepríde vlastne úplne vylúčená, je to najväčší výstražný maják, aký môže byť. Naša nervová sústava začína byť precitlivená a sme oveľa citlivejší na vonkajšie podnety, takže sa prepneme do režimu útok/útek.

Zneužívame alkohol (a iné drogy). Alebo lieky na predpis. Alebo čokoľvek, čo spôsobuje závislosť. Pretože nahradenie jedného problému iným nie je riešením. Alkohol je v tomto prípade často najdostupnejšou látkou, rozpúšťa stres a my sa na jeho účinkoch môžeme stať závislými. Ak používame tieto látky ako liek na stres, myslíme na ne častejšie, než by bolo normálne, užívame ich viac než predtým, nevieme si ich odoprieť a trošku sme sa zmenili, je na čase riešiť svoje problémy systémovo, nie symptomaticky.

Necítime nič. Začne nám byť jedno, ako vyzeráme, či sa nám darí v práci, či máme nakúpené alebo uvarené, kto a ako sa o koho postará. Izolujeme sa od rodiny, priateľov... a pozorujeme aj ďalšie príznaky depresií.

Bežný život sa zdá byť nezvládnuteľný. Aj tie najmenšie každodenné úlohy nás vyčerpávajú. Matne si spomíname koľko sme toho kedy stihli, ale v súčasnej dobe nezvládneme ani desatinu - a nie preto, že by sme nemali čas, ale pretože jednoducho nemôžeme.

Všetci vieme, že stres nie je zdravý, môže spôsobiť vážne ochorenia v tele, aj keď sa týka najmä psychiky. Ovplyvňuje hladiny našich hormónov a tie si potom hrajú s naším zažívaním, spánkovým cyklom, náladami a pocitmi, a už sa dostaneme do nekonečnej slučky zdravotných a psychických ťažkostí. Nesmieme ju nechať sa dotiahnuť - aj keď to zatiaľ u nás nemá tradíciu ako napríklad v západných krajinách, povedať si o psychickú pomoc nie je hanba. A pomoci sa vám môže dostať ľahšie, než ako to očami trpiaceho vyzerá!