. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Devätoro šťastnej ženy Rodina

Myslíte si, že je dobre, keď sa na vás vaše okolie obracia v prípade, že má problém? Že spoločne riešite, viete poradiť, poskytnúť podporu? Tento altruizmus má aj svoju tienistú stránku, ktorú pozná každý, kto „by sa rozdal“. Áno, pomáhať je fajn, ale zdieľanie starostí musí byť vyvážené zdieľaním radosti. Nechceli by sme byť tiež tí, na ktorých sa ľudia obrátia, keď majú radosť a chcú sa o ňu podeliť? V takom prípade musíme ale vyžarovať takú pozitívnu energiu, aby ostatní mali istotu, že im radosť nepokazíme.

Ak chceme na ostatných pôsobiť pozitívne, musíme sami trošku pracovať na tom, ako sa na svet pozeráme a čo všetko si vieme užiť.

Šírte pozitívne myšlienky. Áno, posťažovať si vie každý. Ale prečo si to dobré nechávať pre seba? Povedzte svojej dcére, ako ste si užili popoludnie strávené s ňou. Smejte sa. Pošlite kamarátke email s fotkami z výletu, ktoré ste našli v starom foťáku. Podeľte sa s partnerom o radosť z toho, že vám v práci pridali. Zdieľanie pozitívnych a šťastných zážitkov, myšlienok a prežívania je dôkazom, že si radosť viete prežiť a nenecháte ju len tak bez povšimnutia preplávať okolo seba. A že pre vás má váhu, nesústredíte sa len na to, čo je zle, ale predovšetkým na to, čo je dobre.

Budujte spomienky a uchovávajte ich. Je jedno, či vo forme denníka, fotoalbumu alebo truhličky s pripomienkami pekných a dôležitých vecí, ktoré sa nám stali.

Už od malička zbieram rôzne drobné pripomienky zo všetkých výletov, zážitkov a ľudí. Mám krabicu plnú rôznych odkazov, účtov, vstupeniek, ale napríklad aj malinkých darčekov alebo fotiek. Je tam aj jedna plastová lyžička, náramok a sklenená gulička. Zbieram takéto veci asi od svojich dvanástich rokov a je prekvapujúce, že keď sa nimi niekedy prehrabujem, na všetko si pamätám, hoci je to vyložene subjektívne. Napríklad tá plastová lyžička je z reštaurácie, kde sme ako malí boli s kamarátmi, keď ma rodičia prvýkrát pustili na dlhší výlet so školou. Je to strašne príjemné, normálne by som si napríklad nespomenula, ale keď niečo nové ukladám do krabice, dýchne na mňa nostalgia plná krásnych zážitkov. A v poslednej dobe robím niečo podobné s fotkami v telefóne, ale v tom je o trošku väčší neporiadok.

Linda, 31

Len sa pochváľte. Strávili ste rok v posilňovni a konečne sa vojdete do nohavíc, ktoré boli na začiatku motiváciou? Pracovali ste dlho na nejakom projekte, a ten konečne vyšiel do sveta? Myslíte si, že keď sa o radosť podelíte, ostatným to bude pripadať, že sa chválite? Vedieť oceniť svoju vlastnú tvrdú prácu je v poriadku, dokonca žiaduce. Hoci sme vychovaní tak, že „samochvála smrdí“, nie je to tak. A keď prekročíte hranicu, sami to moc dobre spoznáte. Zdieľať radosť z vlastného úspechu je nutné tiež preto, aby sa ostatní nehanbili ju zdieľať s vami. Pretože... tak nejako sa asi pochváliť chceme všetci, no nie?

Nechajte pracovať svoje zmysly. Skúste sem tam vnímať intenzívnejšie. Každý zmysel sa dá posilniť tak, že nejaký iný utlmíte. Skúste sem tam zavrieť oči a vnímať chuť čokolády, pocit vetra vo vlasoch, smiech detí z neďalekého ihriska. Akonáhle sa naučíme byť vnímaví k okoliu aj zmyslovo, budeme vedieť prežívať oveľa viac radosti... a trebárs to naučíme aj ostatných.

Porovnávajte s horším, nie s lepším. Porovnávať situácie, ľudí a život s našim vysneným ideálom bude vždy prinášať skôr frustráciu ako čokoľvek iné... teda aspoň dovtedy, než ideál prestane byť mierka a začne byť reálnym cieľom. Ale pamätáte si na doby, kedy bolo naozaj oveľa horšie, než je teraz? Samozrejme, že vám asi nepomôže predstava, že niekde na svete ľudia trpia viac ako vy, ale spomienka, kedy sme trpeli my, alebo vďaka za to, že sa veci nevyvinuli ešte horšie - to je spôsob, ktorý nám pomôže udržať si pozitívny prístup.

Nechajte sa pohltiť. Často si veľa vecí neužijeme dostatočne, pretože na ne nemáme čas (alebo si myslíme, že ho nemáme). Na (zodpovednom) pôžitkárstve nie je nič zlé - skúsme si nevyhradzovať čas na priateľov od - do, ale od - do kedykoľvek to bude fajn, nájsť si čas na vlastné koníčky, keď nás uchváti kniha, neodkladať ju len z pocitu, že by sme „niečo mali“.

Predstierajte, kým to nie je pravda. Poznáte terapiu smiechom? No, nemusíme to zrovna preháňať, ale keď nám nie je dobre na duši, napríklad aj dlhodobo, môžeme sa k pozitívnym prežitkom donútiť. Aj keby to malo znamenať pozerať sa na hlúpe komédie alebo videa s mačiatkami. Čokoľvek vám vyčarí úsmev na tvári, je vítané. A áno, niekedy potrebujeme vytiahnuť naozaj ťažké kalibre.

Zastavte negativizmus. Skúste popremýšľať - máte v okolí niekoho, kto vidí všetko pesimisticky? Ak áno (a pravdepodobne máte), skúste si predstaviť, v akom rozpoložení by ste vyhľadávali jeho prítomnosť. Asi v žiadnom extra príjemnom, že? Negatívny prístup k nám priťahuje ľudí v negatívnom rozpoložení, ktorí nás v našom vlastnom negativizme len utvrdia.

Hovorte „ďakujem“ tak často, ako to len ide. Nejde nám len o kultivované správanie, ale predovšetkým o to, aby sme si uvedomili, za čo všetko môžeme svojmu okoliu poďakovať. Teda za čo všetko môžeme byť vďační... i napríklad za to, keď nám niekto pomôže s taškou, pustí v rade na pokladňu pred seba alebo pekne odpovie na našu otázku.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2018 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt