Keď chceme toho pravého...

...musíme ho nájsť. Je to tak? Možno nie tak celkom. Pretože každý sa snaží nájsť tú správnu osobu, ale nikto sa nesnaží tou správnou osobou byť. Ak máme negatívny (alebo nie vyložene pozitívny) vzťah sami so sebou, je veľmi ťažké žiť a mať vzťah s kýmkoľvek druhým. Môžeme si potom veľmi ľahko vytvoriť na partnerovi emocionálnu závislosť, čo z nás urobí až veľmi často nedôstojných žiarlivcov.

Je až prekvapujúce, koľko z nás považuje sami seba za kompletných, až keď máme partnera alebo partnerku. Žijeme v presvedčení, že ak ho alebo ju nemáme, nie sme hotoví, kompletní a možno snáď dokonca ani šťastní. Musí predsa prísť niekto, kto nám potvrdí a dokáže, že sme dobrí, krásni, chytrí a výnimoční ľudia. Práve to posledné adjektívum je kľúčové - bez partnera si nepripadáme výnimoční. A to predsa všetci potrebujeme.

Keď sme dlho sami, sami po nenaplnenom vzťahu, sami s deťmi, bez nich... akokoľvek, skôr alebo neskôr si začneme pripadať menejcenní. Ale nie je na mieste plakať nad tým, že nás nikto nechce, ale začať sa sústrediť na to, (a všetci vieme, že je to veľmi nepravdepodobné) keby sa náhodou stalo a my by sme sami zostali, aby to nebolo to najhoršie na svete.

Veľké klišé

Ako sa mať rád natoľko, aby sme nepotrebovali lásku zvonku? Samozrejme je všetko relatívne a človek lásku potrebuje ako dávať, tak cítiť, ale mal by si vedieť na prechodnú dobu tiež vystačiť sám.

Hobby a voľný čas

Takže, ráno do práce, popoludní z práce a... potom čo? Nakúpiť a uvariť nie je toľko potrebné, ako teda naložiť s novo nadobudnutým voľným časom? Chyba: Zaseknúť sa v rutine. Pokračovať so životom tak, ako sme ho mali alebo ako by sme ho chceli vo vzťahu. Ak sme niekedy chceli skúsiť niečo nové, je presne teraz tá správna chvíľa. Aj keď je to desivé, lepšiu príležitosť mať nebudeme. Život bez záväzkov môže byť pre niekoho čakáreň na to, až záväzky prídu, pre iného príležitosť, ako vypočuť sám seba a cestovať/skúšať rôzne športy/zmeniť prácu/začať sa učiť niečo nové/odísť na mesiace na stáž...

Priatelia

Býva ťažké sa vyrovnať s tým, že ľudia okolo nás majú viac či menej spokojné vzťahy, deti, žijú párovo, rodinne. A my potom nemáme ani pomaly komu zavolať, keď si chceme len tak slobodne povyraziť. Nič nezmôžeme s tým, že život plynie u každého inak. A rovnako, ako my by sme po našich priateľoch chceli, aby boli viac „ako predtým“ a mali pochopenie pre náš nie/dobrovoľne slobodný život, oni by po nás mohli chcieť, aby sme prejavovali viac záujmu o ich rodinu. Musíme prijať situáciu, aká je - nezatrpknúť a nezatratit starých priateľov. Jediné, čo treba, je mať ich v portfóliu viac, pretože sú preč časy, kedy sme s jednou alebo dvomi kamarátkami prežívali celý svoj život. Vytipujte si kamarátku alebo dve, s ktorou budete chodiť cvičiť. Ďalšiu, ku ktorej budete chodiťna návštevy, ďalšiu, ktorá sa sem tam bude mať možnosť odtrhnúť zájsť s vami do kina alebo na večeru.

Ale hlavne, je potrebné naučiť sa byť sám. Ideálne to nielen tolerovať, ale mať to aj rád. Nie je nič zlého chodiť sám cvičiť, plávať, do kina, na výlety. Naopak - je to príležitosť stretnúť nových ľudí. Nie je nič zlé na tom zostať sám doma, urobiť si obľúbené jedlo a pustiť si film alebo hudbu, otvoriť si knižku, maľovať. A už vôbec nie je nič zlé na tom, keď si chvíle osamote užívate.

Vzhľad a kondícia

Ak váhame (a že váhame asi všetci) o tom, či sme alebo nie sme najlepšou nielen psychickou, ale aj fyzickou verziou seba samého, nie je vecou partnera, aby nám poskytol odpoveď. Tú si musíme dať sami. A sedieť doma a čakať na zázrak ešte nikoho k vysnívanej forme nedoviedlo. Ak sme zrovna sami, nie je lepšia príležitosť začať so zdravým alebo ešte zdravším životným štýlom.

• Ak budeme hľadať partnera preto, aby potvrdil naše kvality, ktorými si sami nie sme istí, príde partner, ktorého bude priťahovať práve tá neistota. A cesta k závislému vzťahu sa pred nami otvorí ako na dlani - a bude najschodnejšia. Plnohodnotné partnerstvo docielime, keď nám partner nebude suplovať to, čo nám chýba, ale obohatí to, s čím sme sami spokojní.