Ako môže vizualizácia pomôcť s riešením problémov

Ľudská myseľ je zvláštna vec. Dá sa s ňou pracovať mnohými spôsobmi a často vieme svoju psychiku ovplyvniť sami viac, než by sme čakali. Keď je človek v strese, potýka sa s problémami, trápi sa, nemôže spať, trpí úzkosťami…, často počuje a číta rady, ako sa sústrediť na pozitívne aspekty svojho života, netrápiť sa problémami zbytočne a tak ďalej. Realita je ovšem veľmi často úplne iná. Naučte sa techniku, vďaka ktorej môžete upokojiť nielen seba, ale aj svojich blízkych. A dokonca aj deti.

Situácie, kedy sa vám večer preháňa hlavou tisíc problémov a nepríjemností, prežívate chvíle, ktoré sa vám stali v ten deň, týždeň, mesiac alebo pokojne aj pred niekoľkými rokmi znovu a znovu, myslíte na potenciálne nebezpečenstvá, ktoré vám život môže prinášať... to poznáme asi všetci. A pod ťarchou hnutia pozitívneho a produktívneho myslenia sa ešte k tomu všetkému môžeme cítiť, akoby sme zlyhávali - a to len preto, že nie sme schopní vyčistiť si hlavu od problémov. Často to vedie k tomu, že sa snažíme tváriť, akoby sa nič nedialo, a svoje negatívne pocity si nechávame pre seba.

S problémami sa dá pracovať, aj keď o nich nehovoríte

Môže sa stať, že ste došli k presvedčeniu, že vaše problémy nestoja za reč. Alebo že nikoho nezaujímajú. Alebo ste ich už s ľuďmi riešili toľkokrát, že otvárať to znova by vám prišlo bezohľadné. A potom sa stáva, že nemôžeme zaspať, že sa strácame v spleti vlastných myšlienok, hlava nám po zaľahnutí bzučí, cez deň nie sme schopní sa zrelaxovať alebo byť v prostredí bez stimulov. Často si púšťame televíziu, rádio, hudbu alebo čokoľvek čo nás donúti nemyslieť na to, čo nás straší.

Toto nie je príjemná situácia. Avšak jednou z terapeutických, koučovacích a relaxačných metód je metóda vizualizácie problému. Nie teda to, že by sme na neho mysleli v intenzívnejších obrysoch, ale že si ho „odložíme k riešeniu“.

Neexistuje jedno riešenie, ale metodológia je stále rovnaká. Keď si ľahnete do postele a nie a nie zaspať, skúste si predstaviť, že problém píšete na papier a papier ukladáte na zatvorené miesto, kam sa ale môžete kedykoľvek vrátiť. Čím podrobnejšia predstava, tým lepší výsledok, skúste do vizualizácie zapojiť všetky možné zmysly, nech je predstava čo najrealistickejšia.

Nič nevysvetlí techniku tak, ako opis ľudí, ktorí ju používajú.

Predstavujem si, že píšem o svojom probléme na ručný papier, taký, z ktorého potom urobím ruličku, previažem ju povrázkom a zapečatím. Snažím sa formulovať problém vždy do čo najmenej slov, trebárs 'myslím, že môjho syna niečo trápi v škole, a zatiaľ sa mi s tým nezdôveril' a tak ďalej. Píšem tušom a takým tým perom, ako sme s ním kreslili vo výtvarnej výchove. Na záver papier vysuším tak, že na neho fúkam, zmotám, zapečatím, ruličku vložím do imaginárnej plechovky, tú zavriem a postavím akoby na poličku. Všetko samozrejme len v hlave... Niekedy takýchto plechoviek môže byť pokojne aj desať, ale väčšinou v priebehu ich tvorenia zaspím.

Jana, 44

Metódu vizualizácie mi poradila jedna koučka na prvom ukážkovom (a zároveň našom poslednom) sedení. Dosť som si ju prispôsobil, neviem, či sa to tak robiť má, každopádne to ale funguje. Sadnem si za stôl a na starom písacom stroji píšem na tenký kopírovací papier. Úplne cítim, ako sa moje prsty odierajú o tie staré klapky s písmenami. Keď mám dopísané, vytiahnem papier (aj s tým zadrnčaním valčeka na stroji), podkladám ho, vložím medzi listy veľkého bloku. Keď mám hotovo, vezmem blok, dám ho do šuplíka a ten zamknem. Aj keď k tomuto záverečnému aktu sa dostanem málokedy, toľko sa zaberem do predstavovania si prostredia, že jednoducho zaspím.

Kamil, 52

Metódu vizualizácie používam, keď sa potrebujem rýchlo upokojiť. Vo chvíli, keď ma niekto alebo niečo vytočí, v duchu si situáciu odfotím a držím v ruke papierovú fotku. Tú rázne skrčím, pokojne aj roztrhám, a hodím do koša. Zaberie to len pár sekúnd, ale hlava sa mi prečistí.

Jarka, 36

Prečo to funguje?

Asi už máte zhruba predstavu, ako má taká technika vizualizácie vyzerať. To pre vás najvhodnejšie prostredie a spôsob si nájdete sami, nebojte sa, vaše podvedomie vám v pravý čas vygeneruje ten správny obrázok. A prečo to vlastne funguje?

Keď máme problém, ktorý nás trápi, často nás trápi predovšetkým to, že nad ním nemáme kontrolu. Alebo máme, ale je to moc náročné, zložité a ťažké. Vďaka takýmto vizualizáciám sa ukľudňujeme tým, že si doprajeme pocit kontroly, transformujeme problém do materiálnej podoby a s tou zaobchádzame, ako sa nám páči. Ďalší z výrazných relaxačných aspektov tejto techniky je, že nám v skutočnosti odvádza myšlienky inam, bez toho aby sme mali zlý pocit z toho, že problém ignorujeme. Ak ho napíšeme, musíme si rozmyslieť, ako ho formulovať. Predstavujeme si prostredie, zapojíme do vnímania zmysly a tak ďalej. To, že sa venujeme takto mentálnej vlastne neškodnej činnosti, upokojí našu myseľ podobne, ako by to zvládol napríklad šport (len z toho nemáme toľko fyzických benefitov).

Ak vieme, že sú to všetko problémy riešiteľné, ktoré závisia na čase, našej vôli alebo ostatných ľuďoch, samozrejme nemá zmysel sa nimi trápiť. Lenže sa trápime a často sú tieto starosti horšie než samotný problém. Ak chcete upokojiť splašenú hlavu, skúste si predstavovať, cez aké prekážky vlastne skáče, dať im tvar a vykázať ich na to správne miesto.

Ako na deti

Ak sú vaše deti úzkostlivé, môžete s nimi metódu vizualizácie využiť tiež, aj keď na deti platí vizualizácia doslovnejšia.

Naša Klárka nastúpila do prvej triedy a nemala v škole moc kamarátov. Bola z toho veľmi úzkostlivá, bolelo ju brucho, nemohla spať, budila sa skoro ráno, zvracala. Nebolo to prvýkrát, čo takto reagovala na stres, a vedeli sme, že je len otázkou času, kedy sa upokojí. Dovtedy som ju ale nechcela dopovať žiadnymi práškami ani chodiť po doktoroch, takže keď nezaberal medovkový čaj, vyskúšala som techniku, ktorú mi poradila kamarátka. Kúpila som vrecúško sklenených guličiek a každý večer sme si ich rozložili na podlahe. Niekedy ma u rituálu Klárka chcela, inokedy nie. Vraveli sme im trablmarbl (trouble marbles), tak som Klárku naučila aj nové slovíčka do angličtiny :-). Každý problém, ktorý Klárka mala, predstavovala jedna gulička. Vždy guličke pošepla, čo ju trápi, guličku sme potom vzali a zamkli do špeciálnej pokladničky. Presvedčila som Klárku, že keď sú jej bubáci zamknutí nemôžu ju cez noc trápiť, nebude jej zle a tak ďalej. Časom sa Klárka naučila robiť to automaticky, než išla spať - myslím, že jej veľmi pomohol už len ten samotný rituál. Zabralo to ako mávnutím čarovného prútika.

Žaneta, 39

Nikto sa nechce trápiť, každý má radšej pozitívne emócie než tie negatívne. A tak keď ponúknete riešenie, hoci je chatrné a logicky nemôže fungovať, myseľ sa ho chytí a s vďakou prijme upokojujúce placebo.

Je však vždy na nás, aby sme rozpoznali, kedy zvládneme svoju myseľ ukočírovať sami, kedy to tzv. prejde, a kedy už je zarobené na vážnejšie psychické ťažkosti. Vizualizácia je veľmi efektívna barlička, avšak nám pomáha prečkávať náročnejšie obdobie, zvládať úzkostné stavy, ale sama o sebe nič nerieši. Rieši len sprievodné javy stresu alebo vážnejších stavov (napríklad depresií alebo úzkostí). Za vyskúšanie ale každopádne stojí - a to stopercentne! Nechajte pôsobiť svoje podvedomie, uvidíte, ako ste kreatívni.