Zobraziť přihlasovací formulár

Pravdy o živote, s ktorými sa musíme zmieriť

  • Publikované:
Pravdy o živote, s ktorými sa musíme zmieriť

Každého z nás čakajú v živote podobné veci. Sú síce neopakovateľné, v našom vlastnom kontexte, ale podobné. Keď sa nám dejú, stanú, my sa z nich vyhrabeme, poučíme a necháme si pre seba veľkú skúsenosť, často si prajeme, aby nás na to niekto pripravil. Pretože život nie je rozprávka a často veci nie sú tak, ako si ich želáme a predstavujeme.

Ignorácia niektorých životných nevyhnutností sa nám nemusí vyplatiť. Pretože potom stojíme prekvapení a neschopní čohokoľvek... a len sa čudujeme. Moderný filozof našej doby William Beteet
 sformuloval veci, s ktorými by sme sa mali zmierovať, aby sme kráčali životom silnejší, vyrovnanejší, s nohami na zemi a otvorenou mysľou.

Všetci, ktorých milujete, zomrú. Je to na začiatok drastické? Protiví sa vám to? Hovoríte si - prečo to kruci píšu? Pretože je to pravda. A my by sme sa mali prestať tváriť, že nie. U niektorých je veľmi pravdepodobné, že ich prežijete. U iných to toľko pravdepodobné nie je, ale o to viac vás potom zasiahne, keď sa to stane. Smrť nie je krivda, je to súčasť našej každodennosti. A preto uvedomenie si nevyhnutnosti smrti nás privedie k tomu, aby sme sa o vzťahy ktoré máme starali, vážili si ich a prehlbovali ich.

Zmysel dávame životu sami. Veľmi pravdepodobne neexistuje univerzálny zmysel života. Nikto nám nikdy nepovie, ako máme žiť, aby sme žili naplno. Tvoríme si svoj vlastný svet naplnený vlastnými myšlienkami a činmi. Často sa sústredíme predovšetkým na to, čo nemáme, než na to, čo máme a čo by sme chceli. Nemusíme byť mierovými aktivistami alebo riaditeľmi veľkých podnikov, aby sme prežili zmysluplný život.

Dokonalý partner neexistuje. Keď to otočíme - sme my sami bez chýb, dokážeme byť dokonalým partnerom svojej polovičke? Očakávanie toho pravého a bezchybného partnera je síce z ríše rozprávok, ale aj keď sa zmierime s tým, že pán Božský asi neexistuje, zostáva v nás jedna predstava - správny vzťah nevyžaduje prácu. Jednoducho všetko beží samospádom. A to, bohužiaľ, tiež pravda (väčšinou) nie je.

Život je hra. Môžeme ho celý prežiť tak, že budeme tancovať medzi vajcami, aby sme žiadne nerozbili. Zo strachu, že bude niečo zle, často nedávame veciam, ľuďom alebo udalostiam ani šancu. Ale všetko je buď výhra, alebo skúsenosť. Keby sme mali hovoriť o počítačovej hre - oboje nás dovedie o level vyššie. Veci sa môžu podariť alebo sa naučíme, ako ich nerobiť. Oboje má veľkú hodnotu.

Všetko skončí. Zamilujeme sa, odmilujeme sa. Máme skvelú prácu, budeme mať inú alebo pôjdeme do dôchodku. Žijeme, umrieme. Všetky konce v našom živote ale nie sú nič, čo by bolo výnimočné. Nie je to nič, čím by sme sa líšili. Nie je to nič, čo sa deje len nám. Nie je to nespravodlivé. Keby veci trvali nastálo, ako by sme ich vôbec mohli prežívať? Podvedomé očakávanie konca je to, čo nám stavia udalosti, ľudí aj veci do tej správnej perspektívy. Ale je potrebné prestať sa koncov báť a začať byť vďační za trvanie.

Romantika v malých veciach. Aj keď všetko končí, môžeme a dokonca by sme si mali dopriať romantiku, keď dôjde na každodennosť. Vidíte tie nádherné mraky? Keď prejdete okolo pekárne, krásne to vonia. Spomaľte. Všímajte si, radujte sa a pozerajte sa na hviezdy o dosť častejšie.

Na veľké veci je ale treba realistický náhľad. Môžeme si dovoliť byť trošku bláznivými, keď príde na kvety, vône alebo koníčky. Ale keď ide o niečo veľké, musíme mobilizovať hlavu a premýšľať inak. Chceme byť spisovateľom? Nemôžeme čakať, že si sadneme k počítaču, za mesiac vyplodíme knihu, pošleme ju nakladateľovi a bum, bestseller. Chceme si zaobstarať dieťa? Bude krásne mať doma voňavučké bábätko. Ale s deťmi je spojená zodpovednosť, ako ľudská, tak napríklad finančná alebo morálna. Je potrebné vedieť, čo obnáša cesta k nášmu cieľu. A nezľaknúť sa toho.

Buď to vyriešime, alebo si nesťažujme. Málo čo v živote naozaj nemá riešenie. Ak nám niečo vadí a my to nechávame tak, ako to je, hovoríme tým jednu vec - bolesť zmeny, ktorá by bola potrebná na to, aby boli veci inak, nás desí viac, než stav, aký je teraz. Sťažovanie nikdy samo nepomohlo. Aj odchod z nešťastného manželstva, sťahovanie do inej krajiny alebo napríklad nespokojnosť v práci sú veci, ktoré sa dajú riešiť. Je to ťažké, ale nie nemožné. Ak si neustále kamarátkam sťažujeme na to, ako veľmi máme hrozný vzťah, ťažký život a tak ďalej, nemôžeme sa čudovať, že jednej z nich jednoducho časom dôjdu nervy a spýta sa: „A čo robíš preto, aby to bolo lepšie?“ Nemôžeme byť nespokojní a čakať od okolia, že to vyrieši. Aj keď to okolie je často príčinou našej mizérie. Dôvera v riešenie je kľúč.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku

Izabela09 5. 11. 2017, 7:57
Velmi dobre napisane, vela ludi sa stazuje na Osud,,ale Osud je presne to co si sami vytvarame, ci uz myslienkami, zlymi zvykmi atd. Zmenit ja to volam Retaz, napr.zlych zvykov naucenych este od rodicov. Je za tym velke usilie ..Dobry zivot nepada z neba [A] Dobre prezit zivot znamena pre kazdeho nieco ine (D), niekomu staci pohar dobreho vinka, inemu zalozit si rodinu, inemu precestovat cely svet. Je to pohlad na Vec (L). O smrti sa neradi rozpravame, no presne Ta, ak nam odide niekto velmi mlady nas preberie z prezivania Zivota, a povieme si: Ja som etse Tu (F), mozem toho este tolko zazit, Vydiet Vychod slnka, duchat cerstvy vzduch objat moju Rodinu.Budte Vdacny za to co mame. A ked odideme ostane po nas DOBRO (L) (L)