Za čo by sa každá žena mala prestať cítiť previnilo. Hneď!

Dnešná doba nie je jednoduchá ani pre mužov, ani pre ženy. Kladie na nás nové nároky, ktoré sa nezlučujú s tými, v ktorých sme boli vychovávaní, avšak to neznamená, že tie staré nároky prestali platiť. A tak sa stalo, že sa objavilo toľko nových možností, situácií, vecí a pocitov, za ktoré sa môžeme cítiť previnilo, pretože popierajú buď to, „čo sa od nás chce“, to, čo od seba chceme sami, alebo napríklad to, čo od nás očakáva partner, rodičia, deti alebo priatelia. Ale my sme povedali nie!

Väčšina žien cíti vinu, keď poruší nejakú svoju rolu len preto, že vypláva na povrch skutočnosť, že aj ona sama je človekom. A tak sa veľmi často cítime ako zlé matky, partnerky, dcéry, ženy, ktoré sa majú starať o domácnosť, pracujúce ženy, športovkyne... a tak ďalej. Tých rolí nie je málo. Ale občas máme pre to, čo chceme, dobré dôvody, ale ani tak to neurobíme - z pocitu viny. A s tým treba skoncovať!

Mali by sme prestať cítiť vinu, keď...

...skončíme v práci, ktorú neznášame. Keď to neurobíme zo dňa na deň, pripravíme sa na finančný výpadok a hľadáme si prácu novú... čo je na tom vlastne zle? Opustiť istotu výplaty je síce ťažké, ale nie je to nič, čo robíte rodine na truc. Je to niečo, čo potrebujete samy pre seba. Takže rozumne, ale predsa!

...stratíme hlavu. Vybuchneme od zlosti, rozplačeme sa alebo rozkričíme, keď už je toho na nás moc. Takéto reakcie sú prirodzenou súčasťou ľudskej povahy, nemôžeme sa obviňovať za to, že sa neovládneme sto percent nášho času.

...sa nám nepáči správanie členov rodiny. Či už ide o partnerove prehrešky, záchvaty hnevu našich detí alebo ľubovoľná kombinácia správania, s ktorým nesúhlasíme, nikomu nemôžeme prikázať, ako sa má správať. Ak sa prejaví povaha, temperament alebo charakter členov našej rodiny a nám sa to nepáči, je potrebné si uvedomiť, že to nie je naša vina!

...obmedzíme deťom mimoškolské aktivity. Nielen, že to potenciálne stojí hromadu peňazí, ale veľmi často sa potom stávame otrokom krúžkov a koníčkov našich detí. Voziť ich na tréningy, hodiny, lekcie, závody, platiť tu aj tam. A viete čo? Ak máte pocit, že už je toho veľa, pokojne to obmedzte. Pretože zaujímavé aktivity sa dajú robiť aj bez organizovanej inštitúcie. Stavebnice, výlety, prechádzky, hračky, rozprávky, náučné aktivity, alebo proste len tak si hrať vonku. Ste rodič, držte kasu, máte právo stanoviť hranice.

...chceme ďalšie deti/nechceme žiadne deti/nechceme deti zatiaľ. Vy a len vy sama poznáte to správne číslo. Rozhodovanie tohto typu by malo vychádzať priamo z vás, z vášho vnútra, kde samy cítite, čo je správne. V tomto je zhoda s partnerom asi najdôležitejšia, aká len môže byť.

…keď nemáme orgazmus. Je až neuveriteľné, koľko žien orgazmus predstiera len preto, aby sa ich partner necítil zle. A pritom je to úplne normálne a vôbec to neznamená, že si sex neužívame. Toto je správa, ktorá by sa mala dostať k ušiam vášho partnera, ale málokedy ju vyriekneme nahlas. Hormonálne zmeny v rámci cyklu, fyzické dispozície, nálada, únava... a ďalšie faktory ovplyvňujú našu schopnosť orgazmu dosiahnuť. S orgazmom a ženami je to o niečo zložitejšie, ale emocionálna stránka sexu je minimálne rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia.

...keď nám je toľko, koľko nám je. Snažiť sa vyzerať a správať mladšie, než sme, je obrovské mrhanie energiou. Všetky rady, ktoré okolo vás svištia na internete, v časopisoch a iných médiách, nie sú tu preto, aby ste oklamali svoj biologický vek, ale aby ste z neho vyťažili čo možno najviac. A verte, že kdejaká štyridsiatnička strčí kadejakú dvadsiatku svojou vitalitou, energiou, fyzičkou, atraktivitou a nadhľadom do vrecka, ide o dobrý pocit zo seba samej.

...si necháme postrážiť deti. Aj mamička je človek a potrebuje sa realizovať. V práci, medzi ľuďmi, sama pre seba, s partnerom. A tak keď využijeme škôlku, pestúnku, babičku alebo kamarátku hoci „len preto“, že máme veci na vybavenie alebo na užívanie.

...dáme deti do škôlky, aj keď pracujeme z domu. Alebo sme na materskej. Škôlka je pre dieťa hlavne socializáciou, učí sa fungovať v kolektíve. A mamička doma pracuje.

„Kedysi som sa spýtala manžela, ako si predstavuje, že bude vyzerať jeho pracovný život za desať rokov. Povedal mi, že by chcel pracovať z domu, mať kariéru v špekuláciách, dopoludnia si zájsť napríklad zaplávať... no úplne sa zasníval. Spýtala som sa, keby som z domu pracovala ja, či by čakal, že bude navarené, upratané, o deti postarané a tak ďalej. Asi mal slabú chvíľku, pretože bez váhania odpovedal - no samozrejme! Začala som sa smiať a hodila na neho významný pohľad. Tento rozdiel v prístupe bol neuveriteľný. Nakoniec teda vykoktal, že možno by nemusel nutne pracovať z domu... „

Bára, 30

Práca z domu je celkom ošemetná v tom, že mnoho ľudí čaká, že keď fyzicky ste doma, tak sa o domácnosť staráte. Keby ste ale sedeli v päť minút vzdialenej kancelárii, nikto po vás asi nechce, aby ste odskakovala domov utierať prach. Ak máte možnosť pracovať z domu, porozprávajte sa o tom s partnerom. Predídete dosť nepríjemným pocitom.

...sa sústredíme na partnera a nie len na deti. Partnerský vzťah si zaslúži a potrebuje toľko pozornosti, koľko jej vyžadujú deti. Nie je možné jedno z toho zanedbávať a dúfať, že to nejako prežije samo. Čas prežitý s partnerom zohráva nezastupiteľnú úlohu, predsa sa nechceme odcudziť a žiť len vedľa seba ako otec a mama. Sme predsa aj muž a žena, preto si naplánujte rande, hovorte spolu, smejte sa a buďte jeden pre druhého. Niekedy viac, niekedy menej, ale stále aspoň trošku. Partner musí vedieť, že nespadol z lopatky.

...si zvolíme kariéru. Už je to tak, niekto ešte stále vníma primárnu rolu ženy ako matku. Ale nie každá žena sa s tým stotožňuje. Ak nepočujete biologické hodiny, ak z akéhokoľvek dôvodu padlo rozhodnutie v prospech práce a nie rodiny, je to voľba, ktorú treba rešpektovať. Aj keď sa musíte pripraviť, že jej obhajoby bude dnes a denne potreba, vinu cítiť potrebné nie je.

...využijeme príležitosť. Nehovoríme o ničom nemorálnom, ale občas v živote nastanú situácie, kedy nie sú okolnosti fér, ale v náš prospech. Ako s tým naložiť? Využiť to. Pretože keď sa budeme zdráhať my, niekto iný určite nie. A nie je potrebné cítiť vinu.

...nemáme dokonalé telo ani tvár. Súčasné trendy síce urputne podporujú „naozajstnú“ tvár každej ženy, ten tlak na to vyzerať čo najlepšie tu však neustále je. Vizuálna kultúra nastavila ľahko nerealistické očakávania. A aj keď nemusíme súhlasiť s názorom, že každá žena je krásna svojím spôsobom a zaslúži si obdiv, je úplne v poriadku nebyť dokonalá. Zdravý pohyb, stravovanie a životný štýl, to je jediné, na čom naozaj záleží. Nie na nohách bez celulitídy a tvári bez jedinej vrásky.

...nastavíme ostatným hranice. Nechcete jazdiť každé ráno do práce so susedkou, pretože máte spoločnú cestu? Nevyhovuje vám vymeniť si smenu v práci s kolegyňou, ktorá to potrebuje? Tak to nerobte. A bez pocitu viny. Pretože keď hranice nenastavíme, ostatní budú (bez zlého úmyslu) ukrajovať a ukrajovať z nášho priestoru. A vám nakoniec nezostane priestor žiadny, iba stres, depresie, bolesti brucha, hlavy a nespavosť.

...si dáme horúcu vaňu, namiesto toho, aby sme ukladali deti. Nie, nemyslíme nechať deti napospas nekontrolovanému večernému životu, ale nechať túto milú povinnosť napríklad na manželovi „len preto“, že si potrebujeme oddýchnuť. Môže to vyzerať veľmi sebecky, ale aj v lietadle sa učíme nasadiť kyslíkovú masku najskôr sebe, než začneme pomáhať ostatným. Robíme to preto, aby sme mali dosť energie, ktorú môžeme zase dávať ďalej.