. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Lepšie varené než čerstvé? Jedlo

Priaznivci raw stravy, ale tiež len „obyčajnej“ čerstvej zeleniny, by mali spozornieť. Áno, konzumácia čerstvej zeleniny má svoje výhody, teplo nezabíja tie správne „živé“ enzýmy ani iné živiny, neplatí to ale paušálne. Existujú totiž niektoré druhy zeleniny, ktoré v sebe majú vitamíny v takých pomeroch a väzbách, že naopak tepelnou úpravou ešte len získajú pre telo tie správne benefity - predovšetkým v podobe ľahšej stráviteľnosti a teda tiež vyššej vstrebateľnosti. Aká zelenina to je?

Čo by sme mali radšej tepelne spracovať

Presvedčenie, že teplo zabíja vitamíny, je mylné - aspoň z časti. Pretože niektoré áno, niektoré nie, niekedy áno, niekedy nie. Záleží, akú zeleninu konkrétne máme na tanieri.

  • Mrkva. Mrkva obsahuje beta-karotén, čo je všeobecne známa vec. Beta karotén je prekurzor vitamínu A (spoločne s alfa karoténom a lykopénom). V rastlinách spôsobuje červené (žlté, oranžové) zafarbenie, v telách živočíchov potom okrem iného pôsobí ako silný antioxidant. Jeho nedostatok v tele sa prejavuje deficitom vitamínu A, čo vedie k oslabeniu obranyschopnosti organizmu a ďalším následkom. Zo surovej mrkvy sme schopní absorbovať zhruba štvrtinu obsiahnutého beta-karoténu, z tej varenej potom viac ako polovicu.

Beta karotén odďaľuje vznik vrások a chráni pleť proti škodlivým účinkom slnečného žiarenia.

Nevýhodou je, že sa pri tepelnej úprave mrkvy rozkladá špeciálny mastný alkohol falcarniol, ktorý je prírodný pesticíd, chráni korene proti plesniam a na človeka má protirakovinové účinky.

  • Paradajky. Tie obsahujú lykopén, ktorý je, rovnako ako beta-karotén, prekurzorom vitamínu A. Čiže sa na jeho nedostatok vzťahujú aj podobné prejavy. Lykopén je ďalší z radu antioxidantov. Avšak paradajky majú pre naše telo ťažko spracovateľné väzby, ktoré naruší tepelná úprava. A tak, namiesto aby sme prijali len mizivé percento lykopénu z čerstvých paradajok, môžeme ich tepelne upraviť alebo konzumovať v podobe pretlakov a dokonca aj kečupov, kde je pre telo vstrebateľného lykopénu mnohonásobne viac.

  • Špenát. A tentoraz nám nejde o obsah železa, ale o obsah kyseliny listovej, vitamínu B, ktorý sa vyskytuje v zelenej listovej zelenine - čím tmavšia, tým je ho v nej viac. Konkrétne varenie v pare zaisťuje, že je hladina kyseliny listovej v špenáte konštantná a vysoko vstrebateľná, než ako by tomu bolo napríklad pri surovom alebo mrazenom.

  • Špargľa. Obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ako sú vitamíny A, C a E, rovnako tak kyselinu listovú. Hoci vitamín C sa teplom ničí, ostatné nie a narušenie štruktúry špargle tepelnou úpravou telu pomáha vstrebať ich v oveľa väčšom množstve.

  • Tekvica. Aj keď nie je úplne štandardné konzumovať tekvicu nasurovo, existujú recepty na smoothie alebo studené polievky, kam sa pridáva. Tak ako tak tu nastáva, rovnako ako u mrkvy, situácia s beta-karoténom, ktorý lepšie vstrebáme po tepelnej úprave.

Nie je varenie ako varenie

Najlepší spôsob tepelnej úpravy zeleniny nie je para, ani varenie v hrnci plnom vody. Je to prekvapivo pre väčšinu zeleniny kombinácia varenia a vyprážania - na panvici, do ktorej pridáme zeleninu a pár lyžíc vody.

  • Tipy Mimibazara: Varte zeleninu vcelku. Tým z nej neunikne viac živín, než je nevyhnutné. Tiež pridajte trošku zdravého tuku, ako je príklad olivový, avokádový alebo ľanový olej. Taký tuk podporí schopnosť nášho tela vstrebávať potrebné živiny.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2017 Affectio s.r.o. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Kontakt | Nájdete nás na Facebooku