ADHD v dospelosti
- Publikované:
V poslednej dobe je problému ADHD venovaná čoraz väčšia pozornosť. Na vine je rastúci výskyt tohto ochorenia, respektíve jeho vyššia rozoznateľnosť. Attention Deficit Hyperactivity Disorder je neorovývojový syndróm, ktorý je prevažne dedičný. Kombinuje hyperaktivitu s poruchami pozornosti, a takéto deti vedia svojim rodičom prichystať veľmi horúce chvíľky. Lenže... keď je ADHD dedičné, ako sme na tom my, dospelí? Ako túto vadu spoznáme sami na sebe? A čo je to a ako nám komplikuje diagnostiku ADD?
Akonáhle prestaneme chodiť do školy, možnosti diagnostiky ADHD/ADD sa rapídne znižujú. Pretože sme sa evidentne už naučili nejako fungovať, vypracovali sme si vlastné mechanizmy, ako zvládať svoju „povahu“ a ako nakladať s pozornosťou, ktorú často nie a nie udržať tým správnym smerom.
K tomu všetkému sa ešte pridáva syndróm ADD, teda Attention Deficif Disorders. Bez prítomnosti hyperaktivity. Takíto ľudia si tak povediac žijú vo vlastnom svete, ale kto z nás to občas nezažíva? A tak nediagnostikovaných dospelých je valná väčšina. Správnu diagnózu i následnú terapiu môže stanoviť iba lekár - psychiater. Všetci takto postihnutí jedinci však majú zasiahnuté tie časti mozgu, ktoré zodpovedajú za pozornosť, plánovanie, predvídanie a sebaovládanie.
ADD je ešte k tomu špecifické v tom, že má veľa príznakov podobných napríklad s depresiou, ľudia s ADD sa nesústredia na pre nich nezaujímavé témy, nepočúvajú, keď niekto hovorí o niečom, čo ich tak úplne nezaujíma atď. Strata záujmu o okolitý svet je zjavná a často zamieňaná práve s depresiou.
Rodičia často pri skúmaní správania svojho dieťaťa narazia na príznaky, ktoré sami v detstve vykazovali. Avšak výchovou a nácvikom správneho režimu sa veľa z týchto príznakov dalo a dá odbúrať, pretože sme sa fungovať napríklad v práci naučiť jednoducho museli.
Ako spoznáme ADHD/ADD u dospelého?
Väčšinou človek vie, že má s niečím tiahle problémy, obzvlášť, keď sa týkajú pozornosti. Existujú batérie psychologických aj neurologických sebahodnotiacich testov, ale než dôjdete k lekárovi, môžete sa skúsiť pozorovať sami.
-
Stále strácate veci. Balzam na pery, kľúče, telefón, peňaženka, kniha, učebnice, materiály na odovzdanie... je celkom normálne sem tam zabudnúť, kam sme čo dali, ale ľuďom s ADHD/ADD sa to stáva oveľa, oveľa častejšie.
-
Počas dlhých schôdzok, meetingov alebo porád ste neuveriteľne neposední. Pretože vás toľko nebavia. A nehovoríme len o nepozornosti, ale o neustálom pohybe - vstávaní zo stoličky, chodenie na záchod, hranie si s čímkoľvek...
-
Autonehody. Poruchy pozornosti ovplyvňujú monotónne činnosti... čo šoférovanie na určitom stupni je. Nehovoríme o hrozivých nehodách, ale o občasnom nacúvaní do obrubníku (aj keď vám pištia senzory), sem tam škrtnutie o smetiak a podobne.
-
Ľahko sa rozptýlite. Máte pred sebou dve úlohy - umyť riad a odpovedať na email. Skončí takáto situácia napol umytým riadom, rozpísaným emailom a upečenou buchtou, pretože vás to zrovna napadlo? Nedotiahnutie úloh a jednoduché rozptýlenie a odvedenie pozornosti k niečomu, čo vás bude baviť, je pre ADHD/ADD relatívne typické.
-
Máte problémy s naslúchaním (partnerovi). ADHD/ADD môžu spôsobovať problémy vo vzťahoch, ostatní vás môžu považovať za neempatických, neorganizovaných až lenivých. Rozpráva vám partner o ťažkom dni v práci a vy sa mu na to pochválite novými nohavicami? Udržať pozornosť u niečoho, keď priamo kypíte nadšením z niečoho iného, to je s ADHD/ADD takmer nemožné.
-
Ste večne pozadu. Ak je pre vás ľahká dezorganizácia a nedokončené úlohy štandardom, býva ťažké držať sa termínov, zadaní a deadline. A to sa prejavuje predovšetkým v práci.
-
Neustále skáčete do reči. Prerušovanie cudzej výpovede alebo rýchle a skoro neustále rozprávanie, to sú príznaky zlého vychovania, často ale aj ADHD/ADD. Je ťažké stanoviť normu, ale pozornosť by sme tomu venovať mali.
-
Maximálny multitasking. To veľmi úzko súvisí s nedokončenými úlohami. Ak máte rozrobených 50 pracovných úloh, rozpísaný zoznam na nákup, na drôte kamarátku a do toho si spomeniete, že by ste mohli zapnúť umývačku, je pozornosť natoľko rozdrobená, že pravdepodobne nedokončíte nič z plánovaného.
-
Chodíte neustále a všade neskoro (alebo moc skoro). To samozrejme súvisí s organizáciou práce a spomínaným multitaskingom. Proste time management je niečo, o čo sa síce pokúšate, ale nie a nie sa trafiť.
-
Robíte veľa maličkých chýb. Poznáte termín „chyba z nepozornosti“? Nie sú zámerné, len je pre vás jednoducho nepredstaviteľné kontrolovať text, ktorý už ste napísali, odoslať email až potom, čo skontrolujete, či ste ho dopísali a tak ďalej. Proste množstvo chýb z nepozornosti je dobrý indikátor.
Terapia ADHD/ADD u dospelých je iná ako u detí, aj keď sa v mnohom podobá. U detí je cieľom naučiť sa fungovať normálne a frustráciám predchádzať alebo ich vedieť odbúravať. U dospelých ide o to, že svoje „vlastnosti“, ktoré majú kvôli ADHD/ADD, teda neurologickej poruche, prisudzujú nedostatku vôle, morálnemu zlyhávaniu, nedostatku inteligencie alebo neurozám. Často vzniká veľmi negatívny sebaobraz, s ktorým môžu súvisieť ďalšie duševné ťažkosti.
Profesionálna terapia spočíva v liekoch, psychoterapii (využíva sa KBT, teda kognitívno behaviorálna terapia, ktorá je krátkodobá a spočíva v porozumení spôsobu fungovania klienta, stanovovaní, plnení a evaluácii cieľov), koučingu a externého alebo interného dohľadu nad odvedenou prácou (napríklad vytváraním zoznamu úloh atď.).
Nebojte sa riešiť svoj problém, aj keď si myslíte, že by ste ho mali vedieť vyriešiť sami. To, že ste „dospelí“, neznamená, že na pomoc s ADHD/ADD už nemáte nárok.
-
Vágnerová: Současná psychopatologie pro pomáhající profese, Portál, 2014.
Páčil sa vám článok? Podeľte sa oň s priateľmi
Chcete naozaj zmazať článok?
Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia