Prečo nám deti klamú?

„Otecko občas nosí tvoji podprsenku.“ To mi povedala moja štvorročná dcéra, keď bola so mnou v izbe, zatiaľ čo som sa prezliekala. „Vážne? A kedy prosím ťa?“ „Keď spíš. V nedeľu ráno si ju obliekol cez tričko a potom šiel skákať na záhradu na trampolínu.“ Nevedela som, či sa mám smiať, či to môže byť pravda a prečo sa dcérka celá tak krúti a nie a nie sa mi pozrieť do očí. Popoludní som sa na to manžela pýtala, ten vyjavene pozeral a potom sme sa tomu spoločne dlho smiali. Lenže... nemôže sa za takým výmyslom skrývať niečo viac?

Zásadná vec leží v spôsobe, akým chápeme lož my, dospelí. My ju vidíme ako niečo zlé, ako nekalú praktiku, keď pre seba chceme získavať výhody, maskovať chyby alebo iné podvratné činnosti a skutky. Lenže dieťa do zhruba siedmich rokov veku tak úplne presne nerozlišuje medzi skutočnosťou a fantáziou, a ak klame účelne, lži nebývajú zas tak prepracované a naozaj ich odhalíme celkom ľahko.

Každý rodič bojuje s rozhodnutím - má klamstvá a výmysly potierať, pristúpiť na ne alebo ich dokonca podporovať ako súčasť kreativity?

Nie je lož ako lož

Historka na začiatku je skôr než na potrestanie, tak na pousmiatie. Lenže často deti skúšajú klamať, aby získali nejakú výhodu, poprípade zamaskovali svoju vinu. Ak sa nám dieťa snaží zvaliť vinu za pokreslenú stenu na plyšáka, je to pomerne jednoduché. Podstatná je naša ohľaduplnosť a konfrontácia dieťaťa s tým, že my pravdu poznáme a odhalíme. A, ako ostatne vo väčšine prípadov, skôr je pre nás a budúcnosť ako detí, tak rodičov o niečo lepšie motivovať deti k pravdovravnosti, než ich trestať za klamstvo. To je dobré si vysvetliť. Ale poporiadku:

Batoľatá

Deti robia prvé pokusy s novou „komunikačnou stratégiou“. Ale lži sú väčšinou dosť priehľadné, buď sa chcú niečomu vyhnúť, alebo naopak niečo dosiahnuť (ale nejde o nič veľkého. Trebárs kúpanie alebo cukríky.) Pre rodičov detí v tomto veku je podstatné vedieť, že to, ako sa deti naučia s klamstvami a ich odhalením pracovať, je podstatné pre nasledujúce vzorce správania. A tak je dobré si vysvetliť, prečo je klamať zlé (a prečo práve v tomto konkrétnom prípade) a prečo je lepšie hovoriť pravdu.

Dobrou stratégiou pre rodičov je dieťaťu neposkytnúť dôvod klamať. Namiesto naštvaného: „To ty si rozbil tú vázu?“ Je vhodnejšie „Pozri, váza je rozbitá. To by ma zaujímalo, ako sa to stalo.“ Pretože ak dáme vyhrážku, často na oplátku dostaneme lož.

Na druhej strane fantastické historky, v ktorých deti rozprávajú o vílach na záhrade, tie môžeme pokojne prijímať - ide o neoddeliteľnú súčasť detskej fantázie.

• Tip Mimibazara: Rozhodne je dobré v dieťati podporiť komfort pri rozprávaní takých historiek. Akonáhle sa dieťa naučí zamlčovať niektoré svoje predstavy, fantázie a podobne, v extrémnych prípadoch môže dôjsť k tomu, že nerozpoznáme symptómy niektorých duševných porúch, ako je napríklad schizofrénia.
  

Predškoláci

Tu je najväčší priestor na fantáziu. Dieťa už má vyjadrovacie schopnosti na opis svojich fantázií, môže si vymýšľať hovoriace zvieratá, imaginárne postavy, živé bábiky a podobne. A hlavne malinkí ľudia vykladajú dlhé historky. Väčšina výmyslov je čisto hravých, niekedy trebárs podmienených vrúcnym prianím (kamarátka v škôlke môže nosiť ružové šaty každý deň). Na takéto „lži“ nie je nutné reagovať represívne, nie je ale na škodu dávať deťom ohľaduplne správnu perspektívu. Nutné je tiež sledovať ostatné vzťahy detí - s kamarátmi, s autoritami, sa súrodencami atď. Akonáhle je dieťa zakotvené v realite pevne, občasný výlet do fantázie nie je na škodu.

Mladší školáci

Tí väčšinou už majú svoje dôvody. Je to vek, kedy sa dieťa socializuje na vyššej úrovni, vzťahy získavajú na prepracovanosti, miznú fantazijné výmysly, ale nastupuje „dôležitá“ lož vo vývoji sociálnej inteligencie. Deti sa učia hovoriť tzv. milosrdné lži, kedy chcú rodiča, seba alebo iných uchrániť pred trestom. Má dieťa problémy s matematikou? Môže zaryto tvrdiť, že z nej nedostáva úlohy. Urobila niečo jeho mladšia sestrička a bojí sa, že dostane vynadané? Starší súrodenec odpovie nejakou lží za ňu... alebo, keď je to formát, vezme prehrešok na seba. Dôvody na klamstvo predškolákov sú často veľmi pochopiteľné, dokonca až odpustiteľné. To však neznamená, že by im lži mali prechádzať - naopak, je však už treba zisťovať dôvody a pracovať s príčinami, prečo vlastne dieťa zaklamalo.

Pozor pred pubertou

S postupne nadobúdanou autonómiou, slobodou, (chodiť von, byť tam dlhšie, prespávať u kamarátov atď.) rastie tak trošku aj potreba bojovať ešte o viac. Nie je nezvyčajné, že deti tohto veku ešte klamú o domácich úlohách, čistení zubov alebo napríklad domácich prácach. To je pre rodičov dosť otravné, pretože „už si predsa dosť veľká na to, aby...“. Potiaľ v poriadku. Ak ale dieťa v tomto veku klame chronicky, sú pravdepodobné dve veci - buď je dieťa veľmi inteligentné a prišlo na to, ako a o čom klamať, aby dosiahlo, čo chce, alebo je vo veľkom strese. Úzkostné deti sa nevedia vyrovnávať s niektorými situáciami, preto o nich radšej klamú, a ak dieťa klame neustále o jednej a tej istej veci (aj keď stokrát jinak), nebude na škodu vypátrať, kde je zakopaný pes.

Je dobré budovať na vzťahu plnom dôvery od útleho veku dieťaťa, pretože čo sa v mladosti naučí, v puberte sa vám vráti ako bumerang!