Tri drobnosti k dlhodobým vzťahom

Väčšina z nás žije v nejakom viac či menej šťastnom dlhodobom zväzku. Možno sa ale denne stretávame so starosťami, ktoré nám prináša, možno nie sme tak úplne spokojní so stavom vecí takým, aký je. Možno dokonca premýšľame o tom, že by sme vo svojom živote urobili rázny krok a veľké zmeny. Tieto myšlienky nás môžu prenasledovať každý deň, znepríjemňovať nám život a (keď si ich necháme v hlave uležať) tiež nás môžu doviesť k rozhodnutiam, ktoré nie sú úplne opodstatnené.

Partnera, ktorého máme po svojom boku, sme si vybrali, boli sme do neho zamilovaní, doteraz je (alebo by aspoň mal byť) naším najbližším človekom. Každodennosť, povinnosti, rutina, stereotyp a nedostatok nových podnetov nám ale sem tam podstrčia myšlienku, že to teraz už možno nie je to ono. Vo väčšine prípadov nie je chyba v kompatibilite alebo nekompatibilite partnerov, ale v nereálnych očakávaniach, ktoré od vzťahu, partnera, ale aj seba, máme.

Čarovná formulka na upokojenie - keby sme si mali predstaviť rovnakú situáciu, po rovnakých rokoch, ktoré sme spolu strávili, ale s niekým iným - bolo by to iné? Štvalo by nás to menej? Keď premýšľame o úteku zo vzťahu (ak na to samozrejme nie sú závažné dôvody), porovnávame totiž dve veci, ktoré sa navzájom porovnávať vlastne ani veľmi nedajú. Totiž rutinu dlhodobého vzťahu a potenciál nového začiatku. Ktorý sa skôr alebo neskôr (a verte, že s pribúdajúcim vekom je to väčšinou skôr) do rutiny dlhodobého vzťahu prehupne tiež.

Vždy je lepšie zapracovať na tom, ako nakladáme so svojim súčasným vzťahom - možno sa z neho dá vykresať viac, než by sme si vôbec kedy mohli predstaviť.

Pravidlo 24 hodín.

Keď sme pod vplyvom silných emócií, nie sme to my. Každý by si mal vryť do pamäti zlaté pravidlo - nerob rozhodnutie, keď si naštvaný, a nič nesľubuj, keď si šťastný. Ak čelíme situácii, ktorá v nás roznieťuje nebezpečné množstvo emócií, je veľmi potrebné dopriať si pár hodín na to, aby sme vychladli a dokázali sa pozrieť na problém s odstupom. Či už ide o neumytý riad alebo obvinenie z nevery. Pod vplyvom emócií máme tendencie urobiť alebo povedať niečo, čoho budeme neskôr ľutovať.

Doprajme si jeden deň. A potom sa s partnerom porozprávame oveľa pokojnejšie, dospelejšie a rozumnejšie, než by sme to urobili v afekte. A veľmi často dokonca prídeme na to, že ten konflikt bol vlastne len domnelý a vôbec nemáme potrebu ho riešiť.

Musíme prestať hovoriť: „Je mi to jedno.“

Dlhodobý vzťah nie je rozhodne o tom, že budeme svoju osobnosť potlačovať. Nemusíme byť na partnera za každú cenu milí alebo s ním súhlasiť. Aj drobné ústupky môžu viesť k dlhodobej frustrácii. Takže - až sa partner nabudúce spýta, čo by sme chceli robiť cez víkend alebo do akej reštaurácie by sme chceli ísť na večeru (alebo na čo by sme sa chceli pozerať v televízii, situácií je nespočet), nemali by sme povedať „To je jedno“. Naopak, prejavená iniciatíva sa cení, dávame tak partnerovi najavo ako svoju osobnosť, tak svoje preferencie. Ale aj záujem o to, ako spoločne trávime čas.

Kompromisy sú dôležité predovšetkým preto, že k nim dochádzame prostredníctvom komunikácie. A tú nemôžeme nijako precvičiť, ak „je nám všetko jedno“. Spoločné rozhodnutia by mali byť súčasťou každého dňa.

Je v poriadku ísť do postele naštvaní

Poznáte tú radu, že by sme sa nikdy nemali uložiť k spánku s nevyriešeným konfliktom, navzájom na seba nahnevaní? ...keď dôjde na dlhodobé vzťahy, možno to nie je úplne najlepšia stratégia. Keby sme sa mali hádať (argumentovať, vyjasňovať si veci...) večer, je pravdepodobnejšie, že budeme viac nefér. Ovplyvňuje nás ťarcha celého dňa, únava. Sme oveľa náchylnejší k podráždeniu, než keď máme za sebou odpočinok. Nie nadarmo sa hovorí, že je ráno múdrejšia večera, a to už sa vám bezpochyby niekoľkokrát potvrdilo.