Mýty, ktoré môžu ničiť vzťahy

O dlhodobých vzťahoch panujú stovky mýtov a koluje ešte viac neprávd. Na prvý pohľad znejú logicky, takže im veľa z nás verí. Ale keď ich podrobíme kritickému skúmaniu, zistíme, že jednoducho pravda nutne musí byť niekde inde. Prečo sú takéto mýty nebezpečné? Pretože nastavujú nereálne očakávania od vzťahu a pokrivujú nám perspektívu, akou náš vzťah hodnotíme. Už len predstava, že dobrý vzťah „by mal“ byť taký alebo onaký, môže zasiať semienko frustrácie. Aké mýty sú tie najnebezpečnejšie?

Samotný pojem dobrý vzťah znamená pre každého niečo trošku iné. Ale podstata zostáva - chceme dožiť svoj život po boku človeka, ktorého milujeme, vážime si ho, rešpektujeme ho, baví nás a môžeme s ním zdieľať spoločné zážitky. To ale neznamená, že...

...na dobrom vzťahu sa nemusí pracovať, ten proste je. Na najsilnejších a najpevnejších vzťahoch sa jednoducho musí pracovať, je jedno, ako sú obaja partneri kompatibilní. Je tak nejako systémovou chybou, že nás rodičia, výchova ani vzdelanie nemohli pripraviť na to množstvo práce, ktorú potrebuje vzťah v dobe neobmedzených možností. Ako však poznať, že vzťah stojí úsilia až moc? Najlepší možný indikátor je pravdepodobne vyhodnotenie, či sa cítime častejšie šťastní alebo nešťastní. Ak nás vzťah devastuje, nie je to láska. Ale ani to nie je tak úplne pravda... pretože ľudské nešťastie nie je len dlhodobá hystéria, plač a ďalšie na prvý pohľad rozoznateľné indikátory. Človek si zvykne na všetko, takže nešťastie sa pre nás celkom jednoducho môže stať normálnym stavom vecí. A tak... trávime viac času obavami o vzťah alebo užívaním si toho, čo nám prináša?

...keď sa partneri naozaj milujú, navzájom vedia o svojich potrebách a pocitoch. Je to v podstate predpoklad, že partner je schopný čítať naše myšlienky. Často očakávame, že partner jednoducho vie, čo chceme, čo nás zraňuje alebo čo nám robí radosť. Toto očakávanie sme si vyvinuli už ako deti, keď naši milujúci rodičia naozaj väčšinou toto zvládali. Lenže v dospelosti nie sme zodpovední za čítanie myšlienok, ale za dobrú komunikáciu. A tak nie je kritérium to, či partner odhadne to či ono, ale či vie počúvať to, čo mu hovoríme (nie to, čo k nemu telepaticky vysielame, naznačujeme alebo predpokladáme, že si odvodil).

...ak sme naozaj zamilovaní, vášeň nikdy nevymizne. Kvôli románom, filmom, seriálom a romantickým príbehom sme nadobudli dojem, že keď sa zo vzťahu vytratí vášeň, je s ním niečo zle. Že ak po partnerovi neustále netúžime a on po nás, nie je to to pravé. Avšak denná rutina, povinnosti a zvyk nutne vášeň z počiatku vzťahu tlmí. To ale neznamená, že musí byť preč nadobro. Skutočná vášeň sa odvíja od psychickej intimity a k novým zážitkom. A tak s trochou hravosti, experimentovania a skúmania môže byť vzťah plný vášne až do skonania vekov.

...deti vzťah a manželstvo len posilnia, upevnia. Je to paradoxné, ale s deťmi spokojnosť partnerov vo vzťahu skôr klesá. Neznamená to, že jeden druhého prestávame milovať, ale do nášho života vstúpi rola, okolo ktorej sa bude nasledujúcich pár (desiatok) rokov točiť úplne všetko viac než okolo akékoľvek inej. Je potrebné mať realistické očakávania. Predpokladať, že sa dieťaťom spraví vzťah, môže byť veľmi, veľmi ošemetné. A priniesť viac komplikácií ako úžitku. Pred rozhodnutím mať dieťa (alebo ďalšie dieťa) je viac než žiaduce s partnerom o možných zmenách hovoriť a vzájomne sa aspoň trošku pripraviť na to, čo nastane.

...žiarlivosť je prejav pravej lásky. Žiarlivosť je v skutočnosti skôr prejavom vlastného sebavedomia a dôvery vo vzťah, respektíve ich absencia. Ak máte od prírody žiarlivého partnera, jednou z ciest je mu neustále dokazovať, že nemá k žiarleniu dôvod. Časom ale zistíte, že je jedno, ako sa snažíte, ale partner žiarli stále. V takýchto prípadoch je potrebné pracovať na partnerovom sebavedomí a na nájdení spôsobu, ako vykresať vieru vo váš vzťah. Keď podstate žiarlivosti neporozumieme alebo si ju partner neprizná, je to cesta do pekiel. A snažiť sa partnera k žiarlivosti naschvál ešte podnietiť, to môže mať následky až katastrofické.

...aby bol vzťah úspešný, niekto sa musí zmeniť. Pri chronických nezhodách a problémoch, ako je napríklad opakovaná nevera, je potrebné si uvedomiť, že nie je potreba zmeny len na jednej strane. V takýchto prípadoch musia na zmenách svojej osobnosti a podmienkach, ktoré pre seba navzájom vytvárajú, pracovať partneri obaja. Vo vzťahu človek rád ukazuje prstom, ale málokedy sám na seba.

...párová terapia nie je potrebná, ísť tam znamená koniec vzťahu. V dnešnej dobe je to téma konečne trošku detabuizovaná. Predtým však znamenala manželská poradňa prehru a porážku, verejné priznanie, že vzťah je u konca. Tento paradoxný prístup k niečomu, čo má v skutočnosti vzťahu pomôcť, je ale doteraz až nezdravo rozšírený. Mnoho párov preto vyhľadá terapiu až príliš neskoro - keď už trpia dlho a frustrácia prevážila nad vôľou vzťah opäť budovať. Párová terapia by mala fungovať skôr ako preventívne opatrenie a páry by ju mali vyhľadať, keď zápolia s problémami pár mesiacov. Nie trebárs desať rokov.