Trampoty prostredného dieťaťa

Možno už ste počuli o psychologickom, psychiatrickom a terapeutickom prístupe, ktorý vychádza z tzv. rodinných konštelácií. Teória vychádza okrem iného aj z toho, že akási organizačná štruktúra, pozícia, ktorú v rodine zaujímame, ovplyvňuje naše schopnosti, povahové vlastnosti, spôsob riešenia a vyrovnávania sa s problémami alebo napríklad aj naše budúce vzťahy.

Teória rodinných konštelácií nie je nič nové ani nič alternatívne. Vychádza z reálnych štúdií, prieskumov, rozhovorov a terapií. Za desiatky rokov praxe a teoretického skúmania sa vedcom podarilo abstrahovať najčastejšie spoločné vlastnosti, ktoré majú ľudia určitého rodinného postavenia. A my sa dnes pozrieme na prostredné deti, ktoré sa majú údajne v rodinách „najhoršie“.

Dáva to zmysel

Dieťa, ktoré sa narodí v rodine ako druhé, ale nie posledné, máva nezávideniahodnú pozíciu. Prvorodenci získavajú zvláštne privilégiá, starostlivosť a pozornosť čisto preto, že sú prví (nevýhodou je, že sú tak trochu „pokusné králiky“ a ďalšie deti to majú u rodičov oveľa ľahšie). Najmladšie deti majú zase v rodine najväčší manévrovací priestor, „benjamínkom“ väčšinou, ľudovo povedané, všetko prejde.

A prostredné deti? Cítia sa väčšinou zovreté zhora aj zdola, často sa cítia nechcené a odstrkované, a preto sa vydávajú na svoju vlastnú cestu oveľa skôr ako ich súrodenci.

Akí sú a s čím bojujú

Hovorí sa, že prvorodeným a najmladším sa dostáva najviac pozornosti, prostredným zase najlepšia príprava do života. Otázkou samozrejme je, na úkor čoho.

Bojujú predovšetkým s tým, že sa necítia ničím výnimoční, nikto im to napokon ani nedáva najavo. Spravidla majú najmenej fotografií v rodinných albumoch a zároveň sú na nich málokedy sami. Táto akási prirodzená vyčlenenosť z pozornosti rodiny však vedie k tomu, že sú zo všetkých súrodencov najnezávislejší, dokážu si nachádzať priateľov a väzby mimo rodinu a sú ako stvorení na vyjednávanie a riešenie konfliktov a krízových situácií. Aby nie, ich detstvo sa nimi len hemžilo.

• Často sa upínajú k partii rovesníkov, na rozdiel napr. od prvorodených majú mnoho kamarátov, sú v kolektíve obľúbení a kompenzujú si tak nedostatok uznania a odmien v rodine.

• Sú zvyknutí tvrdo pracovať, v rámci boja o pozornosť tiahnu k rebelantstvu a exhibicionizmu. Tiež sú však náchylní k manipulácii.

• Väčšinou sú striktne monogamní, aj keď si to nepriznávajú. Vytvorenie stabilného rodinného prostredia je pre nich veľkou prioritou, čiastočne si tak vynahradzujú akúsi „hlavnú rolu“ v rodine. Usadzujú sa celkom skoro.

• Často odmietajú rodinný systém hodnôt a nahradia ho iným. Či už vlastným alebo prebratým z inej skupiny (napr. športového tímu, záujmového krúžku).

• Sú rodení vyjednávači, a to doslova. Odjakživa robili prostredníka a tiahnu k snahe urovnávať konflikty, občas tiež na úkor vlastnej asertivity.

• Ich duševná húževnatosť vedie k tomu, že v ťažkých životných situáciách málokedy vyhľadávajú pomoc odborníka. (Tu nájdeme zaujímavú paralelu, u prvorodených a najmladších je to totiž naopak. Prvorodené deti sú zvyknuté situácie analyzovať a obracajú sa tak na „autoritu“, najmladšie sú zase zvyknuté, že sa o nich niekto stará. Prostredné deti sa často odmala spoliehajú výlučne samy na seba.)

• Sú menej bojazliví a úzkostliví, majú celkovo od života menšie očakávania. Často bývajú v rozpakoch, ale život ich naučil nedávať na sebe poznať svoju slabosť.

Pár odporúčaní pre...koho vlastne?

Ľudia narodení ako prostredné deti by mali čo najviac využívať svoj talent a skúsenosti s vyjednávaním, jednaním s ľuďmi a urovnávaním konfliktov. Často sa im darí na vedúcich manažérskych pozíciách, vedia ľudí viesť, motivovať, sú empatickí, pracovití, schopní a neznášajú konfliktné prostredie.

Rovnako tak by sa nikdy v dospelosti nemali nechať vtiahnuť do porovnávania. Prostrední súrodenci bojujú s tým, že nehrajú v ničom prím, od malička. Preto im robí veľmi zle, keď sú s niekým porovnávaní, ale sami sebe to robia celý život.

Extrémne ťažia zo svojich konštruktívnych, novátorských a samostatných riešení problémov. Aj táto vlastnosť by sa mala využiť najmä v pracovnom prostredí, ale aj v tom partnerskom. U prostredných súrodencov málokedy hrozí, že sa z nich stane partner závislý na druhom, bude tiahnuť k rovnocennosti, pokoju a spravodlivému chodu vecí.

Našli ste sa v tomto popise? Myslíte si, že rodinná konštelácia môže ovplyvniť vaše vlastnosti? Alebo je všetko čisto individuálne a záleží skôr na výchove a konkrétnych ľuďoch, aký človek z vás vyrastie? Povedzte to na Mimibazari!