Domáce násilie? Facky, modriny, izolácia, závislosť.

Od nepamäti fungujú v spoločnosti zriadenia, kde je žena podriadená najprv otcovi, neskôr svojmu mužovi alebo inému mužskému členovi rodiny. Zmienky nájdeme v Biblii, o stredoveku snáď škoda hovoriť. Problematika domáceho násilia existovala odjakživa, ale dlho ju ľudia prehliadali s tým, že čo sa deje za zatvorenými dverami, nie je nikoho vec. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia dochádza k akejsi detabuizácii tejto horúcej témy a mužovi prestalo byť priznané právo správať sa k manželke tak, ako uzná za vhodné.

Čo je domáce násilie?

Domáce násilie je akékoľvek zneužitie postavenia a moci, ktorú má jeden partner nad druhým. Charakteristickými sú neprimerané požiadavky, vynucovanie si podriadenosti a kontroly nad životom obete. Domáce násilie vzniká v intímnom prostredí a ako každý vzťah má zakaždým inú konkrétnu formu. Cieľ je ale jasný: týranie a pokorenie partnera. A o čo ide najčastejšie?

• Fyzické ubližovanie (bitie a iné ohrozovanie) často spojené so sexuálnym násilím
• Psychické týranie (vyvolávanie strachu, vydieranie, ponižovanie)
• Ekonomické obmedzovanie (bránenie vlastnému zárobku, minimum poskytnutých prostriedkov „na domácnosť“)
• Sociálna izolácia (zákaz alebo výrazné neodporúčanie kontaktu s rodinou, priateľmi...)

Ako a prečo domáce násilie vzniká?

Podľa prvého reprezentatívneho výskumu v tejto oblasti na Slovensku, z dospelých žien SR vo veku 15 - 65 rokov, ktoré mali niekedy v živote partnera, zažilo násilie aspoň od jedného z partnerov 29,3 % žien, teda takmer každá tretia žena (Bodnárová, B.- Filadelfiová, J.: Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR, SŠPR, 2003.) 
Častým omylom je, že domáce násilie sa týka slabších sociálnych vrstiev. Zďaleka to tak nie je, domáce násilie je jav rovnomerne rozvrstvený v celej populácii.

Muž, typický páchateľ

Domáce násilie páchané na mužoch existuje, sú to však relatívne neprebádané vody. Muži sú stále v tomto málo otvorení a berú svoju domácu situáciu ako potupu, ktorú za žiadnu cenu nesmú ventilovať. Preto máme prehľad len o zlomku situácií a do štatistík sa domáce násilie na mužoch prejavuje len ako úplne zanedbateľné číslo.

Ako sme už spomenuli na začiatku, biologicky, sociálne i kultúrne je typickým páchateľom domáceho násilia muž. Čo za to môže? Tu sú najčastejšie príčiny:

• Psychická porucha, predovšetkým poruchy osobnosti (až v 25% prípadoch!)
• Závislosť na alkohole alebo drogách
• Skúsenosť z vlastného detstva (týraná matka, despotický otec - opakovanie rodinného modelu)
• Vplyv okolností, ktoré prebudili negatívne vlastnosti páchateľa (napr. tragédia v rodine atď.)

Zďaleka nie sa však každá žena týrať nechá. Existuje súbor vlastností, ktoré ženu predurčujú k tomu, aby bola náchylná vyberať si takých mužov, ktorí majú potenciál domáce násilie páchať. A tiež ju predurčujú k tomu sa nechať. Aké vlastnosti to sú? Súhrnne ide o tzv. syndróm naučenej bezmocnosti, ktorý sa týka predovšetkým žien s autoritatívnymi otcami tyranmi, žien, ktoré sú nesamostatné, závislé, neschopné sa presadzovať nieto brániť, žien s nízkou sebaúctou. Tieto vlastnosti bývajú vypestované v primárnej rodine, ale nie je to podmienkou.

Syndróm týranej ženy

Tiež sa vám zdá, že keď niekoho týra partner, je jedinou a najjednoduchšou cestou cesta z dverí? Jednoducho preč, rozchod, rozvod, nech si človek zachová psychické i fyzické zdravie a okrem iného tiež dôstojnosť? Existuje syndróm týranej ženy, ktorý páchateľ u svojej obeti vypestuje, a tá je potom oveľa apatickejšia ku všetkému, čo sa okolo nej deje. Ako sa prejavuje?

• Strata perspektívy v živote
• Nezáujem, otupenosť, apatia
• Medzi ľuďmi vyzerajú obete neprístupne až chladne
• Neschopnosť vyjadriť zlosť alebo prežívať radosť
• Extrémna láskavosť a ústretovosť voči útočníkovi, snaha mu vyhovieť, hodnotí ho paradoxne pozitívne
• Pocity dezorientácie v spoločnosti
• Strata spontánnosti
• Veľké riziko opätovného násilia - aj po tom, čo okolnosti donútia obeť situáciu riešiť, často sa vracia alebo si nájde opäť násilníckeho partnera

Aj domáce násilie má svoje fázy

A to konkrétne 3 najbežnejšie:

1. fáza: drobné výpadky nasledované ľútosťou.

2. fáza: stupňuje sa intenzita i početnosť.

3. fáza: syndróm adaptácie na týranie. Žena sa snaží situáciu zatajiť, zžíva sa s novou rolou, aj keď je si plne vedomá toho, čo sa doma deje, situáciu popiera (aj sama pred sebou)

Zaujímavé je, že týrané ženy často nedonúti k odchodu od násilníka ani to, čo by mnohí ľudia považovali za najväčší argument - deti. U týraných žien dochádza k takému pošramoteniu psychiky, že svoje deti síce pred správaním partnera chránia (ak je potrebné), však následky to necháva na všetkých zúčastnených.

Týrané ženy sa často stretávajú s nepochopením. V spoločnosti vládne presvedčenie, že si beztak za to môžu samy (a všetci vieme, ako ženy dokážu provokovať). A keď už nie za vznik domáceho násilia, tak za to, že v ňom zotrvávajú - veď to nemôže byť tak hrozné, keď s ním zostáva. Opak je pravdou, možno je to ešte horšie.

Ako z toho von?

Väčšinou je nevyhnutná intervencia rodiny alebo priateľov, prípadne tiež polície alebo sociálky. Samotné ženy v sebe málokedy nájdu toľko odvahy, síl a iniciatívy, aby svoju situáciu začali riešiť samy. Avšak existuje niekoľko variant:

• Zásah polície: Napr. na udanie, polícia má právomoc násilníka na 10 dní vykázať z bytu. Problémom je, že obete sa navonok pred cudzími ľuďmi správajú úplne inak, majú tendencie problémy bagatelizovať, a tak sa často policajti celú pravdu nedozvedia. Aj keď ju samozrejme tušia - k prípadom domáceho násilia odchádzajú špeciálne vzdelávaní policajti s bohatými skúsenosťami.
• Azylové domy pre matky s deťmi: Slúžia predovšetkým ako dočasné prístrešia pre ženy a ich deti, ktoré utiekli od partnera. Funguje v nich sociálne a právne poradenstvo, terapeutické sedenie a pod.
• Terapia: A to buď individuálna, párová alebo skupinová. Párová terapia je v takýchto prípadoch účinná len za veľmi špecifických okolností, predovšetkým je nutná úprimná ochota agresora svoje správanie zmeniť.
• Pomoc na internete, telefóne...: Aj u nás pôsobia organizácie, ktoré sa problematikou domáceho násilia zaoberajú. Sú to predovšetkým Občianske združenie Aliancia žien Slovenska, Občianske združenie Pomoc obetiam násilia a Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze, ktorá poskytujú psychologickú i právnu pomoc.