6 situácií, kedy je rozvod na mieste

Dávno už nie sú doby, kedy rozviesť sa nepripadalo do úvahy, bolo to nemožné a ak nie nemožné, tak aspoň poriadna hanba. Dnes zažívame dobu opačného extrému, mnoho párov sa vďaka pocitu nespočetných možností rozchádza a rozvádza veľmi ľahkomyseľne. Ak sa ale prikláňate skôr k tradičnému poňatiu manželstva a zastávate názor, že je potrebné vydržať až do trpkého konca, vedzte, že existujú prípady, kedy je lepšie byť sám. Aké prípady to sú?

Miera tolerancie, požiadaviek, očakávaní a nárokov na život je u každého iná. Šťastie je málokedy trvalý stav mysle, ale spokojnosť by mala prevládať. Na obrovskom množstve situácií, nezhôd alebo chýb sa dá pracovať, sú potom ale niektoré, ktoré sú veľmi legitímnou priepustkou z pazúrov nešťastného manželstva. Kedy by sme sa nemali cítiť previnilo za to, že o odchode z manželstva uvažujeme a chceme ho?

Rozvod by mal byť vždy až posledná možnosť. Nikto zo seba však nemôže vydať viac než svoje maximum, a akonáhle máme v tomto čisté svedomie a situácia je stále rovnaká, ak nie horšia, bohužiaľ môže (a niekedy by malo) dôjsť na služby rozvodového právnika. A to aj v prípadoch, že sú v hre deti - niekedy práve kvôli nim. Pretože, aj keď je rozvod možnosťou až poslednou, keď už na neho dôjde, je možnosťou najlepšou.

Keď je partner závislý. Drogy, gambling, alkohol, sex. Ak je partner závislý a nie je ochotný nechať si pomôcť, liečba nezaberá alebo jeho vôla jednoducho nie je dostatočná, vy ste urobili všetko preto, aby nastúpil na cestu nápravy, nie je ďalej čo riešiť. Ak nie je rodina dôvodom na to chcieť so svojou závislosťou bojovať, nijako to nezmeníte tým, že budete čakať. Rôzne formy závislosti môžu viesť nielen k emocionálnemu a fyzickému diskomfortu, ale aj k právnym a finančným problémom, za ktoré ste, ako manželia, zodpovední obaja. Vyrastať v prostredí, kde sú formy vyrovnávania sa so závislosťou a jej prejavy na dennom poriadku, môže viesť malé deti k presvedčeniu, že sú za správanie svojich rodičov nejakým spôsobom zodpovedné. Život v takej domácnosti neprospieva nikomu a ničomu. Akonáhle sú vyčerpané všetky sily, vyskúšané všetky cesty, dôjdete k pochopeniu, že jediná pravá láska, ktorá doma je, je láska závislého ku svojej droge. Nie k rodine, nie k deťom, nie k domovu, ale k droge.

Keď ste psychicky a/alebo fyzicky týraní. Tu nie je miesto na vyjednávanie. Týranie a zneužívanie je niečo, čo sa bude v cykloch opakovať stále a stále dokola. Aj keď nie ste v ohrození života fyzickým týraním, to ekonomické, emocionálne a sociálne ubližuje úplne s rovnakou veľkosťou dopadu. Navyše zotrvávaním v takomto zväzku vystavujeme nebezpečenstvu tiež deti, hoci nemusia byť nutne obeťami primárnymi. Ako sekundárne obete vstupujú do života sa strachom, s nízkym sebavedomím, s negatívnym sebahodnotením a ešte k tomu s nenaučenými správnymi vzorcami správania. Než si však zbalíte kufre a od násilníka odídete, je potrebné mať plán a zaistenú pomoc. Aby sa nestalo, že vás späť do domu hrôzy zaženie finančná tieseň. Všetko o formách domáceho násilia sa dočítate v jednom z našich predchádzajúcich článkov.

Keď jeden dieťa chce a druhý nie. A to dlhodobo, z presvedčenia. Mať alebo nemať deti je životná otázka, vec, ktorá má bezprostredný vplyv nielen na človeka, ale na celú jeho rodinu, budúcnosť a psychiku. Prísť o tak veľkú vec alebo si ju naopak nechať vnútiť znamená jediné - jeden bude vo vzťahu vždy nešťastný... a tým pádom aj ten druhý.

Nevera bez ľútosti. Nevera nemusí zďaleka nutne znamenať koniec manželstva. Hovoria o tom koniec koncov aj štatistiky. Dôležité sú iné otázky - bola to len jednorazová záležitosť, bol to vzťah, bolo to iba fyzické alebo aj citové? Ale najdôležitejšia je iná vec - ako sa neverný partner k celej problematike postavil a stavia. Podvádzajúci partner by sa po „prevalení“ mal chopiť zodpovednosti, priznať vinu, vysvetliť, čo by sa vysvetliť malo, partnera, s ktorým podvádzal, vyškrtnúť zo života a správať sa všeobecne tak, aby došlo k náprave pošramotenej dôvery a manželstva ako celku. Ak sa toto nedeje a k neverám dochádza opakovane bez náznaku ľútosti alebo priznania chyby, neveští to o manželskom zväzku nič dobré.

Vyrástli ste spolu... ale každý inak. Toto je často problém párov, ktoré majú medzi sebou veľké vekové rozdiely, alebo u takých, ktoré sa do zväzku vrhli moc skoro. Keď si tridsaťpäťročný muž vezme za ženu dievča na začiatku dvadsiatky, je veľmi pravdepodobné, že on sa už meniť nebude, kdežto ona ešte áno. Čakajú ju nové životné udalosti, ako je kariérny postup, školy, poznávanie nových ľudí atď. Je veľmi pravdepodobné, že sa jej osobnosť ešte rozvinie a často nie smerom, ktorým by bolo pre vzťah žiaduce. Toto nie je ničia chyba, nie je potrebné sa obviňovať. Rovnako tak to platí pre mladých manželov, ktorí sa síce vyvíjali ruka v ruke, ale ich názory a skúsenosti sa konštituovali v nekompatibilný celok. Riziko zväzku dvoch ľudí, ktorí ešte nie sú „hotoví“ (alebo aspoň tak hotoví, ako to len v rámci ľudského života ide), tkvie v tom, že prirodzený vývoj dvoch rozdelí. A často nenávratne.

Keď užste skúsili všetko ostatné. Moc dobre viete, že vaše manželstvo nie je dobré? A už ste vyskúšali poradne, terapiu, sťahovanie, dovolenky, životné zmeny... a situácia je stále rovnaká, zlepší sa napríklad len na pár dní? Asi je na čase začať uvažovať nad sólovou dráhou. Ale o tej iste už nejakú dobu uvažujete...

Odhodlať sa k tak zásadnému životnému kroku, akým rozvod nesporne je, je extrémne ťažké. Navyše je potrebné uvažovať, či nám bude lepšie samotným (rozhodne nie v novom vzťahu, s tým nie je dobré počítať). Ak vám bude lepšie samotným než v súčasnom vzťahu, nie je na čo čakať. Ale pozitívny efekt rozvodu sa nedostaví po podpísaní papierov. Ale po celkom dlhej dobe poznávania seba samého mimo vzťah a počas intenzívnej práce na sebe. Až čas odkryje všetky pozitíva, ktoré vaše rozhodnutie malo alebo mať bude.