Rady pre vzťah, ktoré sformuluje až manželstvo

Prognóza pre manželstvo „po deťoch“ nie je pre väčšinu párov moc ružová. Štatisticky - po narodení detí klesá spokojnosť vo vzťahu partnerov. Keď do vzťahu vstúpia deti, ubudne času, energie i priestoru na toleranciu, nadsádzku a veľkorysosť, a často žijeme skôr v neustálych drobných šarvátkach než v neskonalej harmónii. Po čase ale zistíme, ako na to. Ako vyzerajú rady pre vzťah, ktoré si formulujeme až po rokoch od doby, keď sme povedali „áno“?

Mnoho z nás vstupuje alebo vstúpilo do manželského zväzku s trošku idealistickejšími predstavami, než aké sa neskôr ukázali byť realita. Každodennosť na nás udrie plnou silou, deti naopak prevrátia život naruby a novo nastolený poriadok nemusí spĺňať to, čo sme na radnici podpisovali.

„Bola som prekvapená, keď som po dlhej dobe navštívila kamarátku zo školy - mala dve deti a manžela, s ktorým určite nehovorila tak, ako by som si predstavovala, že by bolo pekné. Bolo to samé 'urob, dones, podrž, kam ideš, kedy sa vrátiš, nezabudni... ' atď. Nikde žiadne pekné slovíčka, pohladenie, nič. Tak som zobrala odvahu a spýtala sa jej na to. Veľmi unavene sa usmiala a povedala, že jednoducho s tým kvantom práce, starostí, povinností a s deťmi jej už jednoducho nezostáva energia na nejakú premyslenú konverzáciu. Potrebuje, aby manžel fungoval.“

Lada, 29

To, čo sa nezosobášeným a bezdetným párom javí ako niečo, čo „nikdy nedopustíme“, je pre mnoho skúsenejších úplne prirodzenou realitou. Čoho sa držia tí, ktorí sú vo svojich manželstvách spokojní?

Treba sa vzdať potreby mať stále pravdu. Buď budete mať pravdu, alebo vzťah. To samozrejme neplatí stopercentne, ale svojím spôsobom áno. Spolužitie dvoch partnerov nie je súboj o to, kto má častejšie pravdu, v čom a prečo. Ak sa váš manžel rozčúlil absolútne neadekvátne na potomka, je mu to ľúto a uvedomuje si to pravdepodobne aj bez toho, že mu to pripomeniete. A prípadne s poznámkou, že sa správa ako vlastný otec. Proste nie, môžete si to pomyslieť, ale nie je potrebné to hovoriť. Radšej než by sme sa snažili druhého upozorňovať na „zlý“ uhol pohľadu, mali by sme ho fixovať a snažiť sa ho napraviť. A toho málokedy docielime jednoduchým konštatovaním (v horšom prípade spojené drobným rýpnutím). Oveľa viac služby nám preukáže porozumenie a komunikácia. A niekedy aj prijatie rozdielneho pohľadu na vec ako nezmeniteľnej reality.

Na dieťa treba dvoch. Pre všetky páry, ktoré dieťa plánujú, je zaobstarať si malý uzlíček radosti veľké životné rozhodnutie. Len je potrebné sa vyvarovať situácii, keď jeden z partnerov dieťa chce veľmi, druhý ale nie je pripravený. Ak sa v takejto situácii predsa len pre dieťa rozhodnú, je pravdepodobné, že partneri budú vo svojom vzťahu „po dieťati“ trpieť. Pre tak veľké rozhodnutie treba bezvýhradný, jednoduchý a úprimný súhlas oboch. Ak zažívate vy alebo partner ohľadom dieťaťa zmiešané pocity, rozhodne je lepšie počkať.

Naučiť sa hádať sa fér. Vzťah, manželstvo a manželstvo s deťmi vlastne bez hádok pravdepodobne ani neexistujú. Ale je dobré vedieť, že hádka je vlastne prevážanie emócií nad konštruktivitou - ale obaja jej účastníci sledujú rovnaký zámer, vyriešiť problém. Je potrebné naučiť sa komunikovať a zdieľať svoje názory a potreby štýlom, ktorému partner rozumie, a vďaka ktorému dosiahnete cieľa porozumenia. Až potom môže byť hádka k niečomu dobrá, nie len na vyventilovanie vlastných negatívnych emócií.

Vzájomne poznať svoje slabiny. A nezneužívať ich. Všímate si, že partner viac pije, keď je v strese? Nepoukazujte na to, ale snažte sa ho od stresu rozptýliť. Viete, že má partner problémy so svojimi rodičmi, cíti voči nim krivdu? Nepoužívajte v hádkach rany pod pás typu Správaš sa ako... Vedieť navzájom o svojich slabinách je dôležité preto, aby sme si mohli pomáhať, nie preto, aby sme vedeli, kam a ako zaútočiť.

Rozdeliť si prácu. Je hlúpe do veci tak romantickej, ako je vzťah, miešať niečo tak prízemné, ako je upratovanie? Rozhodne nie! Naopak, dohovoriť sa na veciach, ktoré kto, kedy a ako robí, môže priniesť do vzťahu úplne nový pokoj. A s narodením dieťaťa to platí dvojnásobne. Upratovanie, prádlo, plienky, nákupy, prach... poznať svoju divíziu znamená vedieť pomôcť druhému.

Klásť potreby vzťahu nad potreby seba ako jedinca. Pretože sme si síce zachovali autonómiu, ale zároveň sme vytvorili niečo, čo môže fungovať iba za predpokladu, že nebude dvakrát „ja“, ale raz „my“. Všetky naše rozhodnutia, voľby a správanie už by mali prebiehať s ohľadom na to, že existujú ďalší ľudia, ktorí sú súčasťou rozhodovacieho procesu, hoci nie vždy priamo.

Ponúkať predovšetkým úľavu. Pre „toho druhého“ sme tu predovšetkým preto, aby sme mu poskytovali úľavu, útechu, pokoj a radosť. Ak sa partner cíti nepochopený, zranený alebo nedocenený vo všetkých ostatných oblastiach života, mali by sme byť my tými, za kým si príde pre dávku dobrého pocitu. Úľava od starostí všedných dní, to je to, čo človek doma chce, potrebuje a vyhľadáva. Avšak rovnako, ako toto ponúkame, musíme aj dostávať.

Vedieť sa ospravedlniť. A to veľmi konkrétne. Obyčajné „prepáč“ je taká pokútna a vlastne aj ľahko sebecká priepustka z väzenia zlého pocitu. Porovnajte si dve vety: Nehnevaj sa na mňa, prepáč. / V momente, keď som na teba zvýšil hlas kvôli (doplňte sami) som si všimol, ako ťa to rozhodilo. Bola to hlúposť a nemal som toľko kričať, dnes mám trochu rozcuchané nervy. Nehnevaj sa na mňa, prepáč. Konkretizovať to, za čo sa vlastne ospravedlňujeme, je dôkazom, že nám na druhom záleží, že ho neodbijeme univerzálnym ospravedlnením, bez toho aby sme sa zamysleli nad tým, či je potrebné (a za čo) sa ospravedlniť. Rovnako tak predídeme tomu, že sa ospravedlňujeme preventívne, radšej, než aby sme vkladali energiu do reálneho premýšľania nad situáciou.

Nikdy nevyhrážať rozvodom. Slovo „rozvod“ a skutočnosť, ktorá sa za ním skrýva, je natoľko definitívna, že by sme sa ho mali skôr desiť než nadužívať. Nikdy by sme sa nemali vyhrážať odchodom zo vzťahu, v ktorom v skutočnosti chceme byť. Aj v momente, keď sa naozaj cítime, že ďalej už to nepôjde, je dobré si vziať niekoľko dní na rozmyslenie. Vety, slová a skutočnosti použité v afekte môžu mať na drahú polovičku iný efekt, než aký čakáme. Ak vetou Chcem odísť myslíme Uvedom si, že ma nechceš stratiť, riskujeme obrovské nedorozumenie s fatálnymi následkami. Ak je niečo zle, treba povedať to, ale zároveň druhého uistiť, že všetko úsilie je potrebné vynaložiť, aby ste zostali spolu.

Uvědomit si, prečo sme sa brali, a neustále si to pripomínať. Pretože je strašne jednoduché na to zabúdať a radšej vidieť to, čo sa nám momentálne „hodí do krámu“. Ale v každom vzťahu je dôležité predovšetkým to, čo je dobré. Stavať sa musí na tom, čo nás spája, nie na tom, čo nás rozděluje.

Poznáte to, keď vám rodičia niečo hovorili, ale vy ste im neverili a za pravdu dali až za niekoľko rokov neskôr? Na všetko si človek musí prísť sám, vrátane toho, ako na šťastné a spokojné manželstvo. Na to, že budeme musieť svoju individualitu trošku krotiť, mnohé obetovať a ešte viac toho zmeniť, na to sa nedá pripraviť - hoci to od starších, skúsenejších alebo poučenejších počúvame dnes a denne.