Prečo nás bolia kĺby, keď robíme „všetko dobre“?

Všetci si radi ušetríme cestu do nemocnice, a keď sa môžeme vyhnúť napríklad aj nejakej operácii, len dobre. Nikto z nás nechce absolvovať náhrady kĺbov, no nemáme pravdu? A ako tomu predchádzať? Predsa aktívnym životným štýlom, budovaním svalov, spaľovaním kalórií... a tak ďalej. Tak prečo kĺby bolia? A nie je možné, že aj keď nebolia, tak si ich predsa len tak trošku ničíme? Aké sú najväčšie chyby v zdravom životnom štýle, ktoré posielajú naše kĺby pomaly, ale isto do večných lovíšť?

Ste aktívny bežec, ale iba aktívny bežec

Beh je obrovský trend poslednej doby. Môže sa mu venovať doslova každý, finančne je to (teoreticky) šport absolútne nenáročný, veľmi rýchlo vidíte pokroky, spevňujete svaly, staráte sa o svoj kardiovaskulárny systém. Znie to dobre, že? Bohužiaľ, beh je šport pomerne dvojsečný. Pretože keď príde reč na ohybnosť a pružnosť, bežci si moc dobre nevedú. Počas behania kĺby nielen, že sa nepohybujú v nijako veľkom rozsahu, ale navyše neustále zažívajú väčšie či menšie otrasy (v závislosti na tom, po akom povrchu beháme). Vždy je dobré viesť tréningy kombinované, a ide to aj v behu: Ak ste vytrvalostný bežec, zaraďte aspoň dvakrát týždenne šprinty, ktoré aktivujú iné svalové skupiny, a naopak. Nezabúdajte na postupné zahrievanie a následné preťahovanie. Nielen kvôli svalom, ale tiež kvôli kĺbom!

Váha sa nejako vymkla kontrole

Nie je na tom nič nepochopiteľné, kĺb zostáva stále rovnako veľký a silný, ale jeho záťaž sa môže dosť výrazne meniť. Rýchle pribratie na váhe (a to pozor - môže sa jednať ako o tuk tak aj napríklad pri objemovom tréningu o svaly!) kĺbom moc nepomáha. Keď priberieme desať kíl za päť rokov, kĺbne okolie sa stačí postupne spevňovať, svaly sa prispôsobujú novej váhe, väzy sa pevnejšie upínajú. Keď tú istú váhu naberieme za pol roka, všetka práca zostane na kĺboch, konkrétne tých na dolných končatinách.

Nepreťahujeme sa

Kľúčom k zdravým kĺbom je rovnováha medzi silou a flexibilitou. Že stále hovoríme o svaloch? Áno - ale s pribúdajúcimi sviečkami na narodeninových tortách naše svaly strácajú pružnosť, sekundárnym efektom je strata pružnosti kĺbov. Ak vás skrátený sval nepustí do drepu, kĺb zatuhne a jeho rozhýbanie môže byť vlastne už potom nemožné. Mnoho z nás preto robí jogu. Tá je na pretiahnutie a ohybnosť moc dobrá, lenže...

...ideme v joge za svoje hranice

Všetky pozície vo všetkých možných druhoch jog sú napospol pre telo prospešné. Je ale extrémne závislé na lektorovi a vašej motivácii, ako dobre vám vysvetlí, že aj pokus o pozíciu je dobrý. Často telo zďaleka nie je pripravené na to, čo sa chce po zdatných jogínoch, a mnoho ľudí sa buď hanbí, alebo tak bičuje, že sa do nich dostanú, aj keby ich to malo stáť zdravie. Čo sa často tiež stáva. Drobným natrhávaním šliach a svalových úponov, ku ktorému dochádza v prípade, že idete so svojim telom do extrémov, uvoľňuje sa kĺbové okolie a zarábate si na veľké ťažkosti.

„Na jogu má človek celý život. Ja sama, hoci ju lektorujem už vyše dvanásť rokov, niektoré pozície neurobím, cítim, že pre telo ešte nie sú prirodzené. Možno ma do nich telo ale nepustí nikdy, to neviem. Každopádne sa v nich ale zlepšujem, keď si porovnám seba na začiatku a teraz, je to obrovský rozdiel. Niekde to ide rýchlo, niekde pomaly. Hlavné je sa snažiť, ale neprepínať.“