. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Úzkosti - povaha alebo choroba? Zdravie

O depresiách, depresívnych stavoch a súvisiacich problémoch toho bolo napísané veľa. Ale úzkosti, to je niečo iné. Úzkosť je zanedbávaná príbuzná depresie, jej príznaky často zamieňame s nesympatickými povahovými črtami, ktoré okolie trebárs otravujú, ale konkrétneho človeka vyložene sužujú. Ako poznáme úzkostnú poruchu, aké sú jej typy a ako pomerne prekvapivé symptómy, ktoré môžeme pozorovať?

Najskôr je potrebné si urobiť poriadok v pojmoch.
Úzkosť je normálny psychický stav, ktorý jednoducho niektoré situácie vzbudzujú a dokonca ju vyžadujú (pomáha nám identifikovať hrozbu). Zato choroba, úzkostná porucha, to je niečo iné. Pri úzkostných poruchách vyhodnocujeme ako nebezpečenstvo až moc vecí a strachy nám bránia v normálnom živote. Najhoršie bohužiaľ je, že to, čo nás v prípadoch úzkostnej poruchy paralyzuje, ostatní vyhodnocujú slovami: „Čo blázniš, veď sa nič nedeje.“ A teoreticky majú pravdu, lenže...

...prebáť sa k úzkostnej poruche

Vlastne ako na skoro akúkoľvek chorobu, majú aj na úzkostnú poruchu vplyv najviac nasledujúce faktory:

  • Biologická predispozícia (dedičnosť)

  • Vplyv okolia počas vývoja (rodina, priatelia, okolité podmienky)

  • Stres, psychická záťaž (dlhodobé neuspokojivé vzťahy atď.)

  • Iné ochorenia (napríklad hormonálna nerovnováha, menopauza, niektoré lieky)

Na stres reaguje zle skoro každý z nás, takže symptómy jeho prežívania vlastne s nikým nekonzultujeme. A že večer nemôžeme spať? Veď pri takej kope problémov, kto by sa nám čudoval. Že nám občas veľa intenzívne bije srdce, potíme sa a cítime vnútorný nepokoj? A kto nie?

...lenže zhodou mnohých okolností je možné, že to, ako prežívame stres, tak úplne normálne nie je. Než prejdeme k obvyklým, ale aj neobvyklým symptómom, musíme si úzkostné poruchy rozdeliť. Medzi úzkostné poruchy patria všetky
fóbie. Od strachu z tmy po agora- alebo sociálnu fóbiu (ktorou mimochodom v nejakej forme trpí až polovica ľudí. Aj keby malo ísť „len“ o problémy hovoriť na verejnosti). Ďalší z radu sú obsedantno kompulzívne poruchy (napríklad chorobná potreba upratovať), panická porucha, ktorá sa prejavuje krátkymi, ale o to intenzívnejšími návalmi úzkosti (často si myslia, že majú infarkt). Medzi ďalšie patrí napríklad posttraumatická stresová porucha (napríklad po autonehode), generalizovaná úzkostná porucha a zmiešaná úzkostlivo depresívna porucha. Posledné dve spomínané sú dôvodom, prečo sa „úzkosti“ často neberú v spoločnosti zas tak vážne. Keď máme strach z pavúkov, jednoducho na ne reagujeme neprimerane a nikto, ani ten, kto takým strachom netrpí, sa toľko nečuduje. Ale keď cítime úzkosť, strach a obavy „len tak“? To vlastne nikomu nevysvetlíte. Len a len lekárovi.

Symptómy dlhodobé

Všetko samozrejme záleží na tom, akým typom úzkostnej poruchy kto trpí, ale všeobecne sa dajú ich prejavy pripodobniť k prejavom depresie. Patrí medzi ne únava, otupenosť, zlé sústredenie, strata energie, nepokoj, zmeny v spánku, v stravovaní, zlá pamäť, bezmocnosť, nerozhodnosť, vnútorný nepokoj...

Symptómy akútne

Pri akútnom návale úzkosti sa môžu vyskytovať nasledujúce symptómy. Nemusí ísť len o panickú poruchu, ale tiež napríklad v prípade vystavenia predmetu fóbie (otvorenému priestranstvu, letu, väčšej skupine ľudí...). Búšenie srdca (silné a niekedy arytmické), ťažkosti s dýchaním, návaly tepla, potenie, akútna potreba na záchod, vracanie (alebo pocity na zvracanie), zalykanie sa.

Symptómy... nečakané

  • Ľadové ruky a nohy. Pri úzkostiach sme vlastne v permanentnom napätí, v permanentnom očakávaní útoku alebo úteku. Telo ide preto v režime, ktorý zásobuje najdôležitejšie orgány a perifériám sa prekrvenie nedostáva.

  • Vyrážky z čistého neba. Ak ste nikdy netrpeli na ekzémy, začervenanie alebo vyrážky, môže byť ich objavenie sa varovným signálom. Môže za to kortizol, ktorého je vaše telo pri neustálom strese viac než plné.

Predtým, než som sa začala liečiť na úzkostnú poruchu, som šla k lekárovi s nevysvetliteľnými svrbľavými hrčami na hlave, ktoré sa znenazdajky objavovali a zase mizli. Nebola som schopná vysledovať ich príčinu, myslela som na rôzne alergie atď. Pán doktor hneď zviedol reč na stres a dopracovali sme sa vysvetlenia.“

Alena, 36

  • Fantómové zvuky. Počujete zvonček pri dverách a nikto tam nie je? Často ste presvedčení, že vám zvoní (alebo i vibruje telefón), a on nič? Rozhodne to môže byť znamenie, že je na vás úzkosti až moc.

  • Časté zívanie. Špeciálne ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou a s panickou poruchou často rýchlejšie a plytko dýchajú. Nehovoríme priamo o hypoventilácii, ale niečomu jej dosť podobnom. Takéto dýchanie dáva mozgu signál, že sa nám pravdepodobne nedostáva dych, a preto núti telo k dlhému, pokojnému a plynulému nádychu, čo je v tomto prípade zívanie.

  • ...plyny. Úzkostliví ľudia často prehĺtajú viac vzduchu počas jedla, pretože jedia rýchlejšie a menej sústredene, viac vzduchu ale do zažívacieho traktu dostávajú aj kvôli častému lapaniu po dychu a zalykaniu. A vzduch potom niekade musí von.

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2019 CZECH NEWS CENTER a.s. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt