Prečo je dobré vedieť sa dieťaťu ospravedlniť

Nikto nie je neomylný, ani rodič (aj keď sa tak často snažíme svojim deťom prezentovať). Ako mamy a otcovia robíme spústy chýb, niektoré veľké, niektoré prehliadnuteľné a niektoré, o ktorých strašne dlho nevieme. Ako dospelí na veľa ospravedlnení čakáme, často ale neprídu. Keď náhodou áno, je to naozaj dobrý pocit, a to pre obe strany. Po deťoch často chceme, aby sa niekomu za niečo ospravedlnili... a ísť príkladom je najlepší možný spôsob učenia.

Ospravedlnenie je výchovné

Veľa práce v práci, veľa práce doma, manžel nepomáha, deti sa prekrikujú, každé chce vašu pozornosť, bijú sa medzi sebou, chodia žalovať, robia rámus, nielen, že nepomáhajú, ale doslova prekážajú kamkoľvek práve chcete šliapnuť... Niet divu, že jednoducho stratíte nervy. Sem tam sa rozkričíte tak, že aj susedia dumajú, čo urobili zle, poviete veci, ktoré by ste radšej nepovedali, tónom, aký by ste najradšej nepoužili. Ako to napraviť? Niekto volí variantu nijako, iný sa predýcha, upokojí a ospravedlní. Prečo sa ospravedlňovať deťom za to, že sme na ne kričali, keď hnevali? Pretože tak sa to robí. Oni sa nesprávali rozumne, ale vy tiež nie. Kým ich môžete donútiť sa ospravedlniť, môžete ich ale aj naučiť, za čo sa ospravedlňovať sami od seba - tým, že im pôjdete príkladom.

Ospravedlnenie neznamená menšiu autoritu

Presvedčenie, že neomylnosť je charakteristikou rodiča, a tú je tiež treba v detských očiach budovať, nemusí byť z dlhodobej perspektívy úplne najprezreteľnejšie. Ale je potrebné udržať balans. „Prepáč, miláčik, ale kocky po mamičke nehádžeme, mohlo by to bolieť, vieš?“ Nie je najlepšia veta, keď berieme pojašenému batoľaťu kocky, ktoré po nás vrhá so škodoradostnou radosťou. Niekedy je dať svoju rozhorčenosť najavo na mieste. Ak budete dostatočne a adekvátne autoritatívni, dieťa nikdy nestratí povedomie o tom, kto je tu šéf.

Ospravedlnenia tvoria súčasť dobrého správania

Hoci by sme boli radi, keby platil model neobmedzenej sebakontroly a zachovávanie pokoja za všetkých okolností, bohužiaľ, toto rozhodne nefunguje. Ospravedlnením za svoju chybu nehovoríte dieťaťu, že má vždy všetko a za každú cenu vydržať, ale keď buchnete, treba minimalizovať následky. Napraviť chyby a uzmieriť sa s tými, komu sme ublížili. Schopnosť sa ospravedlniť je potom v mnohých prípadoch znakom sily, nie slabosti - a to je to najdôležitejšie, čo by si z vašich ospravedlnení malo dieťa vziať.

Ospravedlnenie prináša dobrý pocit

Byť rodičom je ťažšie, ako sme si vedeli predstaviť. Nikdy sa nám ani nesnívalo o tom, koľko prešľapov, chýb a nedorozumení môžeme zapríčiniť, že budeme mať často pocit, že nemáme nič poriadne pod kontrolou. Je jednoduché skĺznuť k sebaobviňovaniu a spochybňovaniu vlastných rodičovských schopností. Možno nenapĺňame svoje vlastné rodičovské štandardy, nie sme tak dokonalí, ako by sme chceli byť. Ale aj to prispieva k dobrým vzťahom s deťmi - vždy je lepšie budovať vzťah s človekom než s neomylným robotom. Ospravedlnenie nás núti sústrediť sa viac na dieťa než na seba samého, a to v prípadoch, keď sa topíme v pochybnostiach, prináša sakra dobrý pocit.

Ospravedlnenie vedie k obojstrannému rešpektu

Všetci by sme chceli, aby z našich detí boli ohľaduplné, slušné a zdvorilé osobnosti. A sami viete, že akékoľvek naše správanie sa prostredníctvom dieťaťa vracia ako bumerang. Deti neskutočne zrkadlia to, čo vidia doma. Keď deťom vyjdete v ústrety, vedia byť deti tolerantnejšie, než by sme si mysleli. A uznaním vlastnej chyby môžeme podnietiť nielen rešpekt a uznanie, ktoré k nám budú prejavovať, ale aj odvahu na to uznať svoje vlastné chyby a ospravedlniť sa za ne.

Kedy by sme sa ale ospravedlňovať nemali?

• Keď sme konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

• Keď sme dieťa upozorňovali dopredu, že niečo robiť nemá, inak bude nasledovať (doplňte trest).

• Ak sa chceme ospravedlniť len preto, aby bol pokoj (a to zďaleka nie len vo vzťahu k deťom).

• Keď dieťaťu spôsobil ujmu niekto iný. (Ak chcete použiť vetu „Som si istá, že to otecka mrzí,“ zahryznite sa do jazyka a skôr sa porozprávajte s oteckom.)