. .. .. .. .. .. .. .
. .

Kde sa vzala arachnofóbia Tipy a triky

Jeden z nejiracionálnějších strachov sprevádza ľudstvo už od praveku. Vtedy ešte strach z pavúkov tak iracionálny nebol, bolo treba pred jedovatými druhmi chrániť bezbranné deti, ale dnes je to už trošku inak. Pavúkov poznáme okolo 63 000 druhov a človeku nebezpečných ich je asi 7. Máme strach z pavúkov v génoch? Prečo ním trpia v oveľa väčšej miere ženy? A prečo je fóbia z osminohých tvorčekov tak rozšírená?


Čo je Arachnofóbia

Slovo „fóbia“ pochádza z gréckeho „fobos“, ktoré označovalo úzkostnú poruchu s chorobným a bezdôvodným strachom z vecí, ľudí alebo zvierat. Keď fóbiu spojíme s taktiež gréckym označením pre pavúka - arachné, máme panickú hrôzu z pavúkov, ktorou podľa prieskumov trpí až 20% populácie. Ale vo väčšej či menšej forme je pavúk nepríjemný takmer každému.

Príčiny vzniku

Každá fóbia môže vzniknúť niekoľkými spôsobmi:

  • Nepríjemná skúsenosť v detstve

  • Psychická trauma

  • Sprostredkovaná trauma (dotyčný počul o traumatickom zážitku niekoho iného)

  • Labilita osobnosti

  • Zneužívanie, ktoré vedie k psychickej citlivosti

  • Naučená fóbia - správanie a reakcie sú odpozorované, najčastejšie od rodičov

 

Prejavy

Nie je fóbia, ako fóbia. Jej miera je od ľahkej, ktorá sa prejavuje prekonateľným odporom (človek je ešte schopný na pavúka prípadne i siahnuť), po ťažkú, s neprekonateľným odporom (človek už nie je schopný ničoho iného, než utiecť/vliezť na stôl/kričať/plakať).

Za všeobecné prejavy fóbie sa považujú:

  • Zrýchlený tep

  • Tras tela, bolesť hlavy (tá vzniká väčšinou po odznení hrozby psychickým vypätím)

  • Sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním

  • Závraty, nepokoj, neurotické pocity okolo žalúdka

  • Návaly tepla, chladu, mravčenie alebo znecitlivenie častí tela

     

Čo s tým

Takmer všetky fóbie sa môžeme pokúšať mierniť či odstrániť. Všetky tieto pokusy by mali prebiehať pod dohľadom odborníka - teda psychológa, psychiatra alebo psychoterapeuta s patričnou špecializáciou. Liečby fóbií majú spoločného menovateľa, a to buď postupné, alebo šokové vystavenie sa strachu a jeho podstate. Preto je viac než vhodné zveriť sa v tomto do rúk odborníka.

Strach z pavúkov máme v génoch

Ako sme spomenuli už v úvode nášho článku, pre pravekú spoločnosť predstavovali pavúky, hmyz a hady ohrozenie, predovšetkým pre deti. Ženy pred nimi bránili svoje deti, ktoré sa tak reakciám na tieto tvory učili práve od nich. Takže jednou z teórií vzniku arachnofóbie je vlastne priama dedičná línia už od pradávna.

Na rozdiel od drvivej väčšiny ostatných fóbií má ale arachnofóbia jedno špecifikum. Arachnofobikovi vadí aj obrázok, fotka alebo video pavúka, teda sprostredkovaný obraz, ktorý preukázateľne nie je ohrozením. Skúste klaustrofobikovi ukázať fotografiu malého výťahu a ani sa mu nezrýchli tep. Keď to isté urobíte človeku s panickou hrôzou z pavúkov a ukážete mu fotografiu nejakého zástupcu nenávideného živočíšneho druhu, minimálne veľmi rýchlo odvráti zrak.

 

V čom je pavúk iný

Pavúk v sebe stelesňuje vlastnosti, ktoré sú človeku od jeho podstaty nepríjemné. Aj preto sa ich väčšina ľudí "štíti", keď už nie priamo bojí.

  • Nevypočítateľnosť - pavúky majú veľmi špecifický tvar a usporiadanie tela, takže sa môžu pohybovať dopredu aj do strán, ich pohyb je teda pre človeka nepredvídateľný a nepochopiteľný, teda nepríjemný.

  • Tvar tela - pavúky majú „hranatý“ tvar tela, ich nohy sú usporiadané v ostrých uhloch a to ľudskému oku všeobecne nelahodí. Hoci by sa nám mohlo zdať, že sa pavúky od ostatných zástupcov kmeňa článkonožcov toľko nelíšia, je tvar ich tela predsa len iný.

  • Farba - väčšinou čierna. A to je pre nás tiež kameň úrazu. Hmyz, keď už nejaký máme radi, tak farebný - motýle, lienky... Čierna je odjakživa spájaná s nocou, nebezpečenstvom a predátormi a pavúky tieto vlastnosti kombinujú dokonale. Vďaka nim a svojmu spôsobu pohybu má pavúk schopnosť objaviť sa rovno v našom zornom poli, bez toho aby sme ho predtým periférnym zrakom zaregistrovali. A to človek vníma ako ohrozenie.

 

Prečo musia zrovna pavúky nosiť šťastie?

K dobrej povesti pavúkov rozhodne neprispieva ani to, že sú v ľudovej slovesnosti, mýtoch, legendách, bájach a rozprávkach spájané s mocnosťami zla. Kde sa ale vzala povera, že nosia šťastie?

V mnohých kultúrach nosí pavúk šťastie, ak spĺňa podmienku, že sa spúšťa na vlákne dole - teda symbolický ekvivalent toho, že sa šťastie spúšťa z neba. V iných je zase symbolom nenásytnosti, vytrvalosti alebo úspechu. V nemčine dokonca existuje aj príslovie, ktoré rozlišuje dennú dobu, v ktorej pavúka vidíme na šťastnú a nešťastnú.

Pre poveru však existuje aj pragmatickejší dôvod - pavúky sú (boli) v domácnostiach užitočné, hubia hmyz, ktorý môže prenášať choroby. Preto na obranu proti prirodzenému odporu a túžbe vyhnať ich z obydlia preč
 vznikla povera, ktorá im prisudzuje pozitívne vlastnosti a núti ľudí nevyháňať a nezabíjať ich.

A ako ste na tom s pavúkmi vy? Vadia vám? Čo hovoríte na teóriu, že sa fóbické reakcie môžu dediť? Diskutujte na Mimibazari!

 

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.