Žiarlivosť? Nie, ďakujem.

Niekto z nás už „z toho vyrástol“, iný to nemá potrebné, ďalší si je svojim náprotivkom istý. Ale... trúfame si tvrdiť, že väčšina z nás na svojho partnera žiarli. Či už zdravo, nezdravo, opodstatnene alebo neopodstatnene, či už to berieme ako prejav lásky alebo ako hnací motor pre obmedzovanie, pravdepodobne ten nepríjemný pocit a stav, ktorý nás dokáže dohnať k mnohým nie práve čestným činom, poznáme.

Z čoho žiarlivosť pramení?

Dôvodov je samozrejme množstvo, ten najočividnejší je, keď vám partner dá dôvod. A nemusíme mu práve prečítať mobil, aby sme sa dozvedeli, že nemá čisté svedomie. Stačí nezrovnalosť, ktorej si všimneme, dramatická kamarátka alebo „na vlastné oči“. Lenže oprávnená žiarlivosť nie je tá jediná, ktorú cítime. Ale keď už - netrvá moc dlho, pretože väčšinou sa odhodláme so situáciou „niečo robiť“.

Čo teda môže za žiarlivosť, bez toho aby sme k nej mali reálny dôvod? Tou prvou vecou je paradoxne to, že sami podvádzame alebo sme už niekedy podviedli. Prišli sme totiž na niekoľko zásadných zistení. Že je to jednoduchšie, ako sme si pôvodne mysleli. Malo to na náš oficiálny vzťah neveľké negatívne, často ale aj pozitívne dopady. Prešlo nám to bez problémov. Zneužitie dôvery je tak, tak jednoduché. No a hlavne - keď to tak ľahko prešlo nám, prečo nie partnerovi? A tak sme podozrievavejšími...

Ďalšími dôvodmi k žiarlivosti, ktoré idú pekne ruka v ruke, sú strach a nízke sebavedomie. Často nám totiž v hlave platí rovnica, že nevera = rozch(v)od. Čo by sme robili bez partnera? Ako by to bolo s peniazmi? A deťmi? Dokázali by sme tú situáciu uniesť a postarať sa? Ak dôjdeme k presvedčeniu, že nie, je pre nás partnerova nevera doslova koncom sveta. Ak si neveríme v práci, vo vzhľade a v samostatnej životaschopnosti, je nevera o dosť väčším strašiakom, ako by mohla byť. Ovšem... čo môže za nízke sebavedomie, to už je iný príbeh.

Päť znamení, že na tom so žiarlivosťou nie sme zas tak zle

• Ani jeden nevidí čierne, keď druhý tancuje alebo flirtuje s inými ľuďmi. Na svadbách, zábavách, plesoch, v baroch... proste v spoločnosti si pokojne zatancujete s niekým iným, necháte sa pozvať na pohárik. A to isté doprajete partnerovi. Deje sa niečo? Podľa vás nie. Ohrozuje vás alebo váš vzťah takéto správanie? To už vôbec nie. O nič nejde a najväčšia príťažlivosť panuje rovnako medzi vami dvoma.

• Obaja máte priateľov opačného pohlavia, vždy ste ich mali a nevidíte na tom nič znekludňujúceho. Výrazne diferencovaná spoločnosť, teda striktne rozdelená na pánsku a dámsku, nie je moc vzťahom prospešná. Potom každého človeka opačného pohlavia vnímame ako narušiteľa a potenciálnu hrozbu. Ak ale nevidíte nič zvláštne na tom, že si napríklad manžel vyrazí s kolegyňou na kávu, manželka so spolužiakom z vysokej na víno a tak podobne, gratulujeme.

• Ste polichotení, keď ľudia o vašom partnerovi hovoria, že je atraktívny. Vy to viete, pre vás atraktívny samozrejme je. Ale častá reakcia na mnohokrát nevinnú pochvalu partnerovho vzhľadu alebo správania je ostražitosť. Znamená to, že dotyčná osoba by si dala povedať? Že ho chce? Ak je ale vaše primárne rozpoloženie po takej lichôtke príjemné, cítite hrdosť na neho i na seba, je to asi to najzdravšie, čoho môžete dosiahnuť.

• Nešialite, keď príde na celebrity. Keď pred vami manžel spieva ódy o krásnej herečke, vy zasa nemusíte tutlať, že ten zajačik, čo hral v tom tanečnom filme, je sakramentsky sexi... Nevadí to ani jednej strane? Dobre. Pretože mód, kedy o objektívnej kráske alebo krásavcovi nepoviete, že sa vám páči, je extrémne neúprimný. A je v poriadku, že sa vám páčia aj iní ľudia.

• Nie ste si stále na dohľad. To, že nerobíte všetky veci spolu, že trávite nejaký ten čas oddelene, s inými ľuďmi, inou zábavou, neznamená, že si nie ste stopercentne oddaní. Dôvera a dobrý vzťah nikdy neprejdú testom, ak ste si stále nablízku.