Taká domáca slivka

V sadoch ale aj v obchodoch môžeme v posledných týždňoch vidieť slivky, niektorí z nás ich dokonca vidia dozrievať na stromoch na svojej záhradke. Toto ovocie z rodu sliviek má veľa zaujímavých príbuzných, účinkov na naše zdravie i využitie. U nás je známa od pradávna, vo svete ešte dlhšie. Berieme ich ako samozrejmosť koncom leta, poznáme niektoré efekty ich konzumácie a vieme, že im vďačíme za lekvár a slivovicu. Slivky toho ale v sebe ukrývajú oveľa viac.

Strom slivka domáca je z čeľade ružovité, rodu sliviek. Medzi najznámejšie príbuzné patria ringloty, mirabelky alebo špendlíky, ale na takú obyčajnú slivku nedáme dopustiť. Zaujímavé je, že hoci je slivka veľmi obľúbeným ovocím v celej strednej Európe, jej pôvod leží na Kaukaze. Odtiaľ sa rozšírila do celého sveta a najstaršie kôstky zo sliviek pochádzajú z archeologických nálezov už z doby pred naším letopočtom. Ale dosť k histórii, čo zdravie?

Zrelá slivka

So zberom sliviek je trošku problém, pretože, ak ich chceme udržať aspoň chvíľu konzumovateľné, je lepšie ich zozbierať o pár dní skôr, než plne dozrejú, a nechať ich „dôjsť“. A rozhodne nechať stopku, inak nám začnú slivky hniť. Ak ich máme na okamžitú spotrebu, tak pokojne plne zrelé a bez stopiek. No a tie popadané zo stromov? Tie sa väčšinou hodia ako základ kvasu na slivovicu.

Ale späť k tým, ktoré normálne zjeme. Čo všetko obsahujú?

• Samozrejme obsahujú veľa vody a cukru, čím sú zrelšie, tým je v nich vody menej a cukru viac.

• Z minerálnych látok sú najviac zastúpené sodík, draslík, vápnik, fosfor, železo a horčík.

• Vitamíny v slivkách tiež nájdeme, predovšetkým provitamín A, B1, B2 a C.

• Z ďalších veľmi dôležitých látok obsahujú slivky vlákninu, organické kyseliny (jablčná, chlorogenová), triesloviny...
  

Tým, že ich jeme...

...chránime svoje srdce. Slivky obsahujú veľa draslíka, minerálu, ktorý pomáha udržať v norme krvný tlak, respektíve znižovať ten vysoký a tým znižujú aj riziko mŕtvice. Tmavo modré farbivo antokyan zase bojuje s voľnými radikálmi v tele, a tým nás chráni napríklad aj proti rakovinovému bujneniu.

...regulujeme zažívanie. A keď hovoríme regulujeme, myslíme tým predovšetkým popoháňame. Každá sušená slivka obsahuje zhruba celý jeden gram vlákniny. Tej by sme mali konzumovať približne 30 g denne, ale keď sa dnešný človek dostane na pätnásť, môže byť rád. Takže zaradiť sušené slivky do jedálnička, a máte po probléme.

...zvyšujeme kostnú hustotu, vylepšujeme pamäť atď. Vďaka obsahu minerálnych látok nielen spoločne so slivkami do tela dostávame vápnik (aj keď nie práve v dostatočnom množstve), ale predovšetkým zvyšujeme jeho vstrebateľnosť, a teda aj kostnú hustotu. Obzvlášť vhodné je zaradiť slivky do jedálnička počas a po menopauze, kedy vie pomôcť s nejedným problémom práve jej sa týkajúcim. No a antioxidanty, zametače voľných radikálov, zasa okrem iného pôsobia ako neutralizátor bunkového poškodenia.

Netradičné využitie

Čerstvé slivky je najlepšie, rovnako ako každé iné ovocie alebo zeleninu, skonzumovať čerstvé. Len sa pre istotu držte blízkosti obydlia... viete prečo. Ďalej ich používame ako náplň do buchiet, knedlí, varíme z nich lekvár, pálime z nich slivovicu, niekto z nich varí kompót, hojne sa sušia. Ak ale máte radi exotiku, vedzte, že chuť sliviek sa skvele hodí k bravčovému mäsu.

Určite už ste narazili na recept, kedy sa napríklad bravčová panenka špikuje sušenými slivkami, robia sa slivkové omáčky a podobne. Na inšpiráciu môžete skúsiť pikantnú kombináciu sliviek (respektíve lekváru), ananásovej šťavy, sójovej omáčky, chilli a škorice, ktorá ozvláštni ako marináda akékoľvek grilovanie, ale aj obyčajnú prípravu mäsa na panvičke alebo v rúre.