. .. .. .. .. .. .. .
. .

Môže výchova za nadváhu v dospelosti? Rodina

Je jasné, že rodičia majú na svoje deti vplyv úplne maximálny, a to ako s pozitívnym, tak negatívnym potenciálom. Niekedy ale veci, slová a vety, ktoré myslíme dobre, môžu spôsobiť následky, ktoré by sme dopredu nepredpokladali. Niekedy môžeme svojim predpubertálnym dcéram (i synom) vložiť do hlavy veci, s ktorými sa budú následne vyrovnávať celý život. Môžu nevhodné poznámky spôsobiť väčšie problémy s nadváhou v dospelom veku našich detí?

Strava a životný štýl

Samozrejme svojim deťom odovzdávame návyky aj vzory. Neznamená to síce, že by ich deti v dospelosti nemohli prepísať alebo sa o to aspoň pokúsiť, ale vybočiť z rodinných návykov je ťažké. Z rodiny si deti berú normu pre svoj budúci život, čo sa jedla týka, môžeme hovoriť o jeho:

  • Zložení - ovocie, zelenina, mäso, sladké, mliečne výrobky, ryby...

  • Frekvencii - ak bývalo v rodine zvykom napríklad neobedovať, len sa cez deň niečím „plniť“ a mať iba jedno poriadne jedlo denne (väčšinou po návrate z práce/školy domov), potomok sa na pravidelnú stravu bude ťažko preučovať.

  • Kultúre - jedlo sa doma na sedačke pri televízii? Alebo bolo jedlo rodinným rituálom, kedy sa zišla celá rodina pri jednom stole? Alebo ešte inak? Aj to formuje do budúcnosti stravovacie návyky.

  • Význame - to, akú úlohu hrá jedlo pre zdravie človeka, je dôležité vštepovať deťom od malička. Jedine tak nemajú problém s automatizáciou zdravého jedálnička. Ak budú musieť prekonávať na ceste k zdravšiemu životnému štýlu nedostatok informácií o význame zloženia potravín pre ľudské telo, cesta bude náročnejšia.

Rovnako je na tom vzťah k pohybu a športu. Univerzálne platí, že možnosť voľby a zdravý príklad sú najúčinnejšími zbraňami vo výchove. Dopriať deťom na výber zo zdravých vecí na jedlo i z aktivít, do ktorých je ideálne zapojená celá rodina, je jeden z najlepších spôsobov, ako ich prirodzene doviesť na cestu zdravého životného štýlu.

Tip Mimibazara - troška zdravej manipulácie. Deti sa rady cítia dôležité a zapojené do rozhodovania. Ale keď dáte na výber spôsobom „Mám ti nakrájať na obed uhorku, alebo nie?“, je veľká pravdepodobnosť, že odpoveď bude záporná. Čo tak ale postaviť otázku inak? „Chceš na obed uhorku, papriku alebo paradajku?“ Dôležitý pocit z možnosti voľby zostáva aj napriek tomu, že voľba je vždy pre zeleninu. Rovnako tak čo sa športových aktivít týka. „Pôjdeme na víkend k babičke alebo zostaneme doma?“ vs. „Pôjdeme na víkend k babičke a pôjdeme na kúpalisko alebo budeme doma a pôjdeme na korčule?“

...reči o hmotnosti

A je to tu. Každý rodič to myslí dobre, ale komentáre ohľadom hmotnosti detí sú veľmi háklivou témou. Aj keď dieťa vyzerá, že je mu to jedno, informáciu si ukladá. A neustále má v podvedomí: „Som tučná/ý.“ Môže oveľa skôr, než je zdravé, začať s diétami, cvičením, väčšinou amatérskym a nekontrolovaným. A následným prejedaním a pocitmi, že za nič nestojí, že sklamáva svojich najbližších. Zdá sa vám to ako prílišná dramatizácia?

Väčšina dievčat, ktorým bolo ako deťom predhadzované, že sú tučné, má s váhou problémy celý život. Už ako malé musia prijať fakt, že majú nadváhu. Takéto zmierovanie je veľmi ťažké, a keď k nemu dôjde v skorom veku, veľmi zle sa opúšťa. Strach zo sklamania seba aj okolia je oveľa väčší ako u ľudí, ktorým v detstve nikto váhu nepredhadzoval. Aj keď z detí s komentovanou nadváhou vyrastú zdraví a štíhli ľudia, neustále obavy z telesnej nedostatočnosti sú všadeprítomné a celoživotné.

Čo je normálne

Ďalším fenoménom sú rodičia, ktorí hmotnosť a svalnatosť svojich detí komentujú, ale zároveň sami neustále a nahlas riešia svoju vlastnú váhu. To v dieťati zanecháva zmätok - z akej pozície rodič, ktorý má nadváhu, kritizuje za nadváhu svoje dieťa? A keď vie, ako tomu predchádzať a čo s tým robiť (vďaka „dobre mieneným radám“), prečo to nerobí tiež? V takýchto situáciách jednoducho rodič nefunguje ako vzor.

Čo si však dieťa z takéhoto prostredia vezme je to, že neustále riešenie váhy je celoživotný štandard. To vedie vlastne k nemožnosti byť so svojím telom spokojné, prípadne prijať seba samého aj s nadváhou. Podprahový odkaz rodičov svojim deťom v takýchto situáciách je: Vieme, čo je zle, ale nič s tým nerobíme. Neustále sťažnosti spoločne s kritikou zanechávajú detskú vôľu veľmi oslabenú a sebavedomie podryté. Do hlavy je nasadený problém, ale nie sú poskytnuté žiadne nástroje na jeho riešenie.

Plač nad rozliatym mliekom

Čo sa stalo, už sa neodstane. Niektoré vety sú vyrieknuté, pochybnosti zasiate, príklady dané. Nikdy však nie je neskoro ani nevhodná doba na to svoje deti podporiť v tom, čo robia. Nech je to čokoľvek alebo nech sú akokoľvek staré.

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.