Varovanie: Hrozba menom Syndróm zavrhnutého rodiča

Syndróm zavrhnutého rodiča, čiže PAS (Parental Alienation Syndrome), nie je v medzinárodnej klasifikácii chorôb. To však neznamená, že neexistuje. Psychológovia a psychiatri sa so Syndrómom zavrhnutého rodiča stretávajú stále častejšie a potvrdzujú, že tento trend je veľmi nebezpečný. Ako sa PAS prejavuje? Ako vzniká a ako sa mu brániť?

Už v 80. rokoch minulého storočia definoval americký psychiater Richard A. Gardner stav, keď dieťa absolútne a bez výhrad zavrhuje, znevažuje a zľahčuje konanie jedného z rodičov. A popísal mechanizmus, ako k takémuto stavu u dieťaťa dochádza.

Zavrhnutým rodičom ľahko a rýchlo

K objaveniu Syndrómu zavrhnutého rodiča dochádza pri sporoch v rodinách, najintenzívnejšie však pri rozvodoch. A v drvivej väčšine je zavrhnutým rodičom otec. Prečo? Najskôr si musíme rozdeliť rodičovské roly. Na opačnej strane barikády než rodič zavrhnutý, stojí rodič „programujúci“. Ten v dieťati zasieva averziu voči partnerovi

Programujúcim rodičom býva väčšinou matka a to z jedného prostého dôvodu - väčšinou trávi s dieťaťom podstatne viac času. Rodič, ktorý má dieťa vo svojej výhradnej starostlivosti, vedome i nevedome dieťa programuje a prejavovaním svojich postojov a názorov ho núti, aby bolo výhradne na jeho strane. Vzhľadom k tomu, že dieťa väčšinou nedostáva priestor na to, aby si informácie overilo, prijíma ich po nejakej dobe automaticky za svoje.

Skupiny zavrhnutých otcov

Syndrómu zavrhnutého otca sa intenzívne venoval psychiater PhDr. Eduard Bakalář, CSc., ktorý rozdelil plánované vytesňovanie otcov zo života detí do niekoľkých skupín:

• Málo kontaktu dieťaťa s otcom - Rozsah rodinných činností je koncipovaný tak, aby dieťa bolo čo najmenej v kontakte s otcom, a to preto, aby dieťa nemohlo z vlastnej skúsenosti korigovať nepravdivé informácie.
  

• Priebežný tok informácií od matky k dieťaťu vrátane hodnotenia ďalších osôb a ich kategorizácia - Postava otca je komentovaná v negatívnom svetle. Dieťaťu sú zmieňované skutočné alebo aj fiktívne pochybenia otca, jeho nedostatky sú zveličované rovnako ako nedostatky jeho rodičov. Má tiež pochybných priateľov, zamestnanie, kolegov.
  

• Vytváranie postojov dieťaťa, jeho emočných reakcií, jeho priateľstvá a spojenectvá s ďalšími osobami - V psychike detí je upevňovaná rola otca ako zaopatrovateľa (celkom nevalného) a často aj dehumanizovaného robota. Dochádza k úplnej absencii pozitívneho hodnotenia ľudských stránok otca. Patrí sem aj vmanipulovanie otca do roly trestajúceho rodiča, a tým aj vyvolávanie strachu z neho: „Počkaj, až príde otec domov!“
  

• Korupcia dieťaťa - Jej prejavom môže byť preceňovanie dieťaťa a poskytovanie takých satisfakcií, ktoré môžu nadobudnúť charakter emočného zvádzania dieťaťa.
  

• Odhaľovanie vinníka - Do systému vytesnenia patrí aj príprava detí na to, kto zlyháva, neskôr potom na to, kto je vinníkom všetkého nedobrého, nepríjemného, zlého.
  Zdroj: http://www.kdejsitato.cz/rodina/dusledky-vylucne-pece-jednoho-rodice/syndrom-zavrzeneho-rodice.html 

Kto a ako vlastne trpí?

Obeťou je primárne zavrhnutý rodič, sekundárne dieťa. Sústavnou manipuláciou je totiž ochudobnené o jedného rodiča, čo v týchto prípadoch nebýva na prospech veci. Doktor E. Bakalář spracoval tabuľku, podľa ktorej je možné posúdiť, či sa v rodine Syndróm zavrhnutého rodiča prejavuje. Príznaky samozrejme nemusia byť prítomné všetky súčasne.

Tabuľka podľa E. Bakaláře

Kde číha nebezpečenstvo

Syndróm zavrhnutého rodiča má veľké dôsledky na psychické zdravie celej rodiny. Jeho nebezpečenstvo sa však skrýva aj inde. Vzhľadom k tomu, že nie je uznaný ako choroba, nedá sa ním ani argumentovať na súde. A vzhľadom na to, že syndróm vzniká predovšetkým pri zdĺhavých sporoch o dieťa a majetok pri rozvode, je situácia celkom paradoxná.

...a ako z toho von

„Zavrhnutým“ rodičom zostáva naozaj len pár možností, ako sa so vzniknutou situáciou vyrovnávať. Ak sa obrátia na súd, riskujú nedostatok uznateľných dôkazov. Väčšinou v takto deformovaných rodinách dochádza k tomu, že otec (častejšie „zavhnutý“) sa s rodinným usporiadaním zmieri, zabezpečí svoje dieťa prostredníctvom alimentov a čaká, kým dieťa dospeje do veku, kedy sa vymaní z vplyvu „programujúceho“ rodiča a nastúpi na cestu zmierenia.

Ak by vás zaujímalo viac informácií o Syndróme zavrhnutého rodiča, môžete si prečítať podrobnejší článok občianského združenia Liga otcov.

A na záver jedno vyjadrenie. Syndrómom zavrhnutého rodiča trpí celá rodina. Pre lepšiu predstavu sme použili štatisticky významne rozšírenejšiu schému, kedy je „programujúcim“ rodičom matka a „zavrhnutým“ otec. Existujú samozrejme prípady, kedy je to naopak.

Článok zakončíme citátom, ktorý sumarizuje posolstvo boja proti Syndrómu zavrhnutého rodiča.

„S nenávisťou k iným - pre ich farbu kože, ich pôvod alebo náboženstvo - sa nikto nerodí. Nenávidieť sa ľudia musia učiť. A ak sa môžu naučiť, ako nenávidieť, môžu sa taktiež naučiť, ako milovať. Láska je ľudskému srdcu prirodzenejšia než jej protipól.“

Nelson Mandela

Stretli ste sa niekedy s manipuláciou dieťaťa proti jednému z rodičov? Aká miera je podľa vás v poriadku? Riešili by ste takúto situáciu s odborníkmi? Miesto pre diskusiu je tu pre vás!